Niektorí z tých, čo tam boli v tom čase, rozprávali Ježišovi o Galilejčanoch, ktorých krv Pilát zmiešal s krvou ich obetí. On im povedal: „Myslíte si, že títo Galilejčania boli väčší hriešnici ako ostatní Galilejčania, keď tak trpeli? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci podobne zahyniete. Alebo si myslíte, že tí osemnásti, čo na nich padla veža v Siloe a zabila ich, boli väčší vinníci ako ostatní obyvatelia Jeruzalema? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci zahyniete podobne.“ A povedal toto podobenstvo: „Ktosi mal vo vinici zasadený figovník a prišiel hľadať na ňom ovocie, ale nenašiel. Preto povedal vinohradníkovi: ‚Pozri, už tri roky chodím hľadať ovocie na tomto figovníku, a nič nenachádzam. Vytni ho! Načo ešte aj zem vyčerpáva?‘ On mu odvetil: ‚Pane, nechaj ho ešte tento rok. Okopem ho a pohnojím. Možno nabudúce prinesie ovocie. Ak nie, potom ho vytneš.‘“
(Lk 13,1-9)
Ježiš je na ceste do Jeruzalema a dostáva sa mu do uší správa o Galilejčanoch, ktorí podobne ako on putovali do Jeruzalema, aby tam priniesli predpísané obety podľa Zákona, ale nebolo im to dopriate, pretože pri zabíjaní obetných zvierat boli sami zabití rímskymi vojakmi na rozkaz guvernéra Piláta. Ježišovi to hovoria svedkovia tejto udalosti nie preto, aby spoločne nadávali na Piláta, ale pretože nad nimi visela otázka, ako je to možné, že Boh dopustil takú potupnú smrť práve vo chvíli, keď sa s ním išli uzmierovať prostredníctvom obetovaných zvierat. V ich myslení to bol dôkaz, že Boh ich potrestal. Dôkaz, že ich obetu nemohol prijať, pretože ich hriechy boli také veľké, že ani predpísané obety neboli pre neho dostačujúce a tak musela byť preliata ich vlastná krv.
Ježiš má teda pred sebou vzorovú kauzu veľkých hriešnikov a ich trestu, ktorý dopustil Boh prostredníctvom rímskej sily. Jeho odpoveď na túto kauzu je presunutie dôrazu z čudovania sa poslucháčov na potrebu ich pokánia. Svojim poslucháčom i tým, čo mu túto správu podali – pravdepodobne tiež Galilejčania – zdôrazňuje, že sú hriešnici. Nie sú o nič lepší ako títo exemplárne potrestaní Galilejčania, a preto musia robiť pokánie a zmeniť svoj život. Na potvrdenie tejto výzvy pridáva ešte jednu podobnú kauzu, pri ktorej náhle a nečakane zomreli ľudia zavalení časťou južných hradieb pri rybníku Siloe, ktorý zohrával dôležitú úlohu pri sviatkoch v Jeruzaleme.
Obraz Boha ako spravodlivého sudcu Ježiš dokresľuje podobenstvom o neplodnom figovníku, kde sa stavia do pozície vinohradníka, ktorý svojou aktivitou chce prebrať figovník k životu. Má na to moc, ale zároveň má aj kompetenciu vyťať ho. Výzva na pokánie je tak zároveň výzvou vidieť v Ježišových slovách „okopávanie“ a „hnojenie“ neúrodného figovníka, ktorým je vyvolený národ. To, že je zasadený do „svätej zeme“ ešte neznamená, že je v poriadku. Až ovocie je znakom, že je vo „svätej zemi“ a „svätá zem“ v ňom.
© Štefan Novotný 26.2.2013
