Ochráň ma, Bože, k tebe sa utiekam. *
Hovorím Pánovi: „Ty si môj Pán.“
Ty, Pane, si môj podiel na dedičstve a na kalichu, *
v tvojich rukách je môj osud. – R.
Velebím Pána, čo ma múdrosťou obdaril; *
v noci ma k tomu moje srdce vyzýva.
Pána mám vždy pred očami; *
a pretože je po mojej pravici, nezakolíšem sa. – R.
Preto sa raduje moje srdce † a moja duša plesá *
aj moje telo odpočíva v nádeji.
Lebo nenecháš moju dušu v podsvetí *
a nedovolíš, aby tvoj svätý videl porušenie. – R.
Ukážeš mi cestu života. † U teba je plnosť radosti, *
po tvojej pravici večná slasť. – R
(Ž 16, 1-2a+5. 7-8. 9-10. 11)
Žalm 16 je modlitbou dôvery a radosti. Žalmista vyjadruje, že jeho šťastím, dedičným podielom a oporou je Pán. Pokojný život je možný iba vďaka Bohu. Napriek tomu tvorí rámec žalmu (jediná) prosba o ochranu pred nešpecifikovaným nebezpečenstvom (16,1) a nádej zoči-voči smrti prezentovanej podsvetím a hrobom (16,11). Obidva verše vytrhujú náš text z idylickosti a pevne ho zakotvujú do reality.
Vo v11 sa hebrejský text líši od nášho, ktorý vychádza z gréckeho prekladu Svätého písma. V hebrejčine čítame: „nedovolíš, aby tvoj svätý videl hrob.“ Naše znenie je: „nedovolíš, aby tvoj svätý videl porušenie.“ Svätý Peter vo svojej turíčnej kázni (Sk 2) cituje tento žalm pri ohlasovaní Ježišovho zmŕtvychvstania z gréčtiny. Hebrejčina zdôrazňuje, že modliaci sa neuzrie hrob. V gréčtine ide o to, že aj keď zomrie, nezostane v podsvetí a neuzrie porušenie. (porov.: J. Ratzinger: Ježiš Nazaretský II, s. 248)
Záchrana pred smrťou (hrobom) ani zabránenie porušeniu tela v hrobe nie je ľudské dielo. Starý zákon síce spoznával, že tam, kde je Boh, nie je smrť takou silou, ktorá by dokázala zničiť život a ten, kto žije v spoločenstve s Bohom, žije v istote. (porov. E. Zenger, Psalmen I, s. 215) No nemyslelo sa tým vzkriesenie. Ježiš vstal z mŕtvych tretieho dňa (Sk 10,40). To je niečo úplne iné a nové. Jeho telo nepodliehalo rozkladu a život v ňom zvíťazil nad smrťou.
© Jozef Kohut, 3.5.2014
(foto: Monika Hudáčová)
