42 Keď sa už zvečerilo, pretože bol Prípravný deň, čiže deň pred sobotou, 43 prišiel Jozef z Arimatey, významný člen rady, ktorý tiež očakával Božie kráľovstvo, smelo vošiel k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo. 44 Pilát sa zadivil, že už zomrel. Zavolal si stotníka a opýtal sa ho, či je už mŕtvy. 45 Keď mu to stotník potvrdil, daroval telo Jozefovi. 46 On kúpil plátno, a keď ho sňal, zavinul ho do plátna a uložil do hrobu vytesaného do skaly. A ku vchodu do hrobu privalil kameň. 47 Mária Magdaléna a Mária Jozesova sa pozerali, kde ho uložili.1 Keď sa pominula sobota, Mária Magdaléna a Mária Jakubova i Salome nakúpili voňavé oleje a išli ho pomazať. 2 V prvý deň týždňa, skoro ráno, po východe slnka, prišli k hrobu 3 a hovorili si: „Kto nám odvalí kameň od vchodu do hrobu?“ 4 Ale keď sa pozreli, videli, že kameň je odvalený; bol totiž veľmi veľký. 5 Keď vošli do hrobu, na pravej strane videli sedieť mladíka oblečeného do bieleho rúcha a stŕpli. 6 On sa im prihovoril: „Neľakajte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, ktorý bol ukrižovaný. Vstal z mŕtvych. Niet ho tu. Hľa, miesto, kde ho uložili. 7 Ale choďte a povedzte jeho učeníkom a Petrovi: »Ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte, ako vám povedal.«“ 8 Vyšli a utekali od hrobu, lebo sa ich zmocnila hrôza a strach. A nepovedali nikomu nič, lebo sa báli. 9 Keď ráno v prvý deň týždňa vstal z mŕtvych, zjavil sa najprv Márii Magdaléne, z ktorej kedysi vyhnal sedem zlých duchov. 10 Ona išla a zvestovala to tým, čo s ním bývali a teraz boli smutní a plakali. 11 Ale oni, keď počuli, že žije a že ho videla, neverili. 12 Potom sa v inej podobe zjavil dvom z nich na ceste, keď išli na vidiek. 13 Aj oni to išli zvestovať ostatným, ale ani im neuverili. 14 Napokon sa zjavil samým Jedenástim, keď sedeli pri stole, a vyčítal im neveru a tvrdosť srdca, že neuverili tým, čo ho videli vzkrieseného. 15 A povedal im: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu.
Každoročne sa hľadajú osobnosti roka. Najprestížnejší časopis TIME zverejňuje naj osobnosti. Patria medzi ne umelci, politici, lekári, ba i pápeži. Poslední traja boli všetci do nohy osobnosťami roka – Ján Pavol II., Benedikt XVI. i pápež František. Každá osobnosť je výnimočná, niečím prispela k zlepšeniu života človeka.
Ženy z dnešného evanjelia – myronosičky – by sa nimi asi nestali. Nič zaujímavého. Šli iba nad ránom k hrobu, aby dokončili prípravu na pohreb. Čo je v tom tak výnimočné? Komu to pomohlo? Urobili to najzákladnejšie čo urobiť mohli.
A predsa ich prítomnosť v evanjeliách robí z týchto žien osobnosti roka. V čom spočíva ich výnimočnosť? V obyčajnosti. Obyčajné ženy, ktoré mali odvahu urobiť to, čo im kázala povinnosť.
Nebáli sa ako apoštoli, ktorí sa skrývali pred okolitým svetom za dobre uzamknutými dverami. Mali strach zo smrti. Obávali sa, či neskončia tak ako ich Majster – zradený, popravený na základe intríg a bez normálneho súdneho procesu. Chránili seba samých. Ženy na rozdiel od mužov si boli vedomé, že telo nebolo pripravené na pohreb. Iba ho narýchlo zavinuli do plátna a uložili do blízkeho hrobu. Zákon si vyžadoval dôkladne umyť telo, zmyť z neho nielen špinu ale aj každý krvavý fľak. Nehovoriac o balzamovaní, oblečení do pohrebného rúcha, modlitbe a čítaní Písma (Ezechiel, Izaiáš, Pieseň piesní, Žalmy).
Ženy mali odvahu splniť si povinnosť. A presne toto ich robí skutočnými osobnosťami. Nielen roka, ale aj celých dejín. A čo je ešte dôležitejšie, toto ich priviedlo aj k stretnutiu so Vzkrieseným. Vo chvíli, keď vykročili, aby s odvahou splnili svoju povinnosť, v tej chvíli boli na správnej ceste k veľkému, život meniacemu prekvapeniu – stretnutiu s tým, ktorého zabili. Ak pozorne sledujeme evanjelium, zistíme, že sa naľakali až keď videli poslov vzkriesenia (Mk 16,8)
Žijeme v dobe, ktorá nás „núti“ byť na vrchole, byť cool, byť in. Ako to zvykli hovorievať Angličanialookingoutfornumberone(strážiť si prvenstvo, dostať sa na výslnie), slovom byť prvý, najlepší, obdivovaný. Stať sa osobnosťou. Otázkou zostáva: čo považujem ja za vrchol? V čom spočíva výnimočnosť, ktorá sa počíta???? Aké sú moje predstavy o osobnosti?
Zároveň sa musíme zamyslieť aj nad tým, čo urobili ženy. Mali odvahu splniť si povinnosť. Mám – máme – máš odvahu plniť si povinnosť? Aké sú naše, kresťanské povinnosti?
Prvá a základná povinnosť je byť človekom, byť ľudským: úprimným, nefalšovaným, priateľským, bez zadných úmyslov. Stará skúsenosť tvrdí – a pravdivo – že Božia milosť predpokladá ľudskú prirodzenosť, ľudskosť. Aj Syn Otca si vzal na seba ľudskú prirodzenosť a tak nám odkryl tvár Boha. Kto vidí mňa, vidí Otca (Jn 14,9). My pokračujeme v jeho šľapajach: skrze náš život sa dozvedia „okolostojaci“ čosi o Bohu.
Druhá povinnosť je uvedomovať si, že neviem všetko, že nie som pánom života a smrti. Byť jednoduchý a stáť pevnými nohami na zemi. Hovorí sa tomu aj pokora. Toto predpokladá neustálu ochotu počúvať a načúvať iným.
Tretia povinnosť je overovať si veci – veď ani ten druhý človek nie je vševediaci. Ale overovať si všetko s Božím slovom. Hľadať, či Ježišove slová, činy a jeho štýl života spolu s veľkou biblickou tradíciou potvrdzujú alebo protirečia. Toto v prvom rade znamená ochotu deň čo deň čítať Písmo. Urobiť krok smerom k Biblii. Iste, seriózne overovanie vyžaduje aj trošku odbornejší prístup. Ale dnes sa už veľa dá zistiť a je sa na koho obrátiť.
Štvrtá povinnosť je prehlbovať svoj vlastný vzťah s Ježišom. Predchádzajúca povinnosť tomu veľmi napomáha. Táto si vyžaduje, aby som kládol seba samého pred Neho, odkrýval sa mu. Vytváral s ním intimitu, blízkosť.
Piata povinnosť: aj verejne byť kresťanom. Nielen súkromne. Ježiš nás posiela, aby sme robili učeníkov zo všetkých národov (Mt 28,19). Je našou povinnosťou hovoriť pravdu a obhajovať pravdu. So všetkou úctou a jednoduchosťou, ale nebáť sa a nerobiť kompromisy s tými, čo sa naučili, že stačí sa trošku zahrať na veriaceho katolíka………
5 povinností, 5 otázok na seba reflexiu, 5 krokov ku stretnutiu so Vzkrieseným!!! Myronosičky prispeli k dobru každého človeka práve svojím postojom, v ktorom ukázali cestu k stretnutiu s tým, o ktorom mnohí pochybujú a vysmievajú ho. V tom sú osobnosti!
Americká spoločnosť Chick-Fil-A niekoľko desaťročí úspešne funguje na americkom trhu fastfoodov. Biblické princípy sú stĺpmi celého podnikania – ako to dosvedčujú sami majitelia: Oslavovať Boha tým, že budeme vernými správcami toho, čo nám bolo zverené. Založil ju muž, ktorý sa rozhodol, že v podnikaní sa bude opierať o svoju kresťanskú vieru a jej princípy. Dnes je táto firma na tom lepšie ako konkurenčná KFC. 5 miliárd dolárov tržieb oproti 4,2 miliárd KFC. V nedeľu majú zatvorené, investujú do dobročinnosti a vzdelávania (nadácia WinShape investovala doteraz 70 miliónov dolárov), časť tržieb vracajú do miestnych komunít a majitelia sa aktívne zapájajú do života cirkevného spoločenstva. V politike verejne podporili tradičnú rodinu, čo im prinieslo veľkú vlnu odporu. Ale tu sa ukázala Božia prozreteľnosť. Na pomoc im prišiel konzervatívny kandidát na prezidenta Huckabee a zorganizoval Deň pomoci. Tržby v tom dni vyskočili o 30 percent. Voči homosexuálnym návštevníkom sa však správajú rovnako. Obslúžiť človeka, ktorý bojuje proti mne, je prejav kresťanskej zrelosti. A pritom nemusím s ním súhlasiť a ani politicky podporovať.
Máš – mám odvahu plniť si svoje povinnosti????
Róbert Jáger, 2014
