Hlboko som sa zamyslel

Obrázok 014a…“

„A?“

„Myslím, že už viem prečo ťa emauzskí učeníci nespoznali.“

„Som celkom zvedavý.“

„Máš čas? Porozprávam ti jeden príbeh.“

„Mám more času, rozprávaj.“

„Máme takú susedku. Stará pani, trochu uhundraná a večne nespokojná. Asi ju nikto nemá rád. Moja mamka mi nakazovala, aby som je vždy, keď ju stretnem, pozdravil, že to nič, keď mi neodzdraví, že si to nemám všímať, že jej voľakedy dávno zahynula dcéra a že odvtedy je taká smutná. Vieš, moja mama nikdy o nej nepovedala, že je zlá. Všetci vraveli, že je zlá, iba moja mama vravela, že tá pani je smutná; to ma mýlilo. Tak som jej po čase začal opäť zdraviť a zakaždým som sa na ňu aj usmial. Teraz si už zdravíme. Dokonca som nabral odvahu a zazvonil som jej pri dverách. Mama mi nabalila buchty s tvarohom, tak som šiel. Stará pani bola taká zaskočená, že najprv mi pribuchla dvere pred nosom. Až po chvíli ma vpustila dnu. Mala tam neporiadok, najmä na podlahe. Že nevládze upratovať, že ju bolí chrbát, tak mi povedala. Povysával som jej celý byt a hneď bolo veselšie. Uvarila mi čaj a veľa mi rozprávala. Nerozumel som všetkému, ale dlho, veľmi dlho som ju počúval. Aj plakala, aj sa usmievala. Vravela, že sa teší, keď pôjde do neba. Mala nádherné oči.  Odlomila si z buchty a vtedy mi to napadlo. Uvidel som ťa. Určite som ťa uvidel.“

„Úžasné. Nemám slov. Usmievam sa a… “

„A?“

„…slzy neber vážne.“

3. Veľkonočná nedeľa

© Júlia Hubeňáková, 4. 5. 2014

V ten deň išli dvaja z Ježišových učeníkov do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená šesťdesiat stadií, a zhovárali sa o všetkom, čo sa prihodilo. Ako sa tak zhovárali a spoločne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a išiel s nimi. Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali. I spýtal sa ich: „O čom sa to cestou zhovárate?“

Zastavili sa zronení a jeden z nich, menom Kleopas, mu povedal: „Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?“

On im povedal: „A čo?“

Oni mu vraveli: „No s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorokom, mocným v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom; ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo. Niektoré ženy z našich nás aj naľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a hovorili, že on žije. Niektorí z našich odišli k hrobu a zistili, že je to tak, ako vraveli ženy, ale jeho nevideli.“

On im povedal: „Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?“ A počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo.

Tak sa priblížili k dedine, do ktorej šli, a on sa tváril, že ide ďalej. Ale oni naň naliehali: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil!“

Vošiel teda a zostal s nimi. A keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho. Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. Tu si povedali: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“

A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a iných s nimi a tí im povedali: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi.“ Aj oni porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba. Lk 24, 13-35

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.