31. nedeľa B – slovo k prvému čítaniu (Dt 6,2–6)

Mojžiš povedal ľudu: (2) „Boj sa Pána, svojho Boha, a zachovávaj po všetky dni svojho života všetky jeho prikázania a ustanovenia, ktoré dávam tebe i tvojim synom a vnukom, aby si dlho žil. (3) Počúvaj, Izrael, a svedomite zachovávaj príkazy, aby ti dobre bolo a aby si sa veľmi rozmnožil v krajine oplývajúcej mliekom a medom, ako to prisľúbil Pán, Boh tvojich otcov. (4) Počúvaj, Izrael: Pán, náš Boh, je jediný Pán! (5) Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou silou. (6) A tieto slová, ktoré ti ja dnes hovorím, budú v tvojom srdci.“

(Dt 6,2–6)
Audionahrávka zamyslenia…

Zbežné nahliadnutie do Biblie ukazuje, že sa v nej často opakuje výzva nebáť sa. Boh takto dodáva odvahu Abrahámovi (Gn 15,1) a Jakubovi (Gn 46,3); Mojžišovi (Nm 21,34) a Jozuemu (Joz 8,1); Gedeonovi (Sdc 6,23) a prorokovi Eliášovi (2 Kr 1,15). Medzi ženskými postavami vystupuje zvlášť Agar (Gn 21,17). Povzbudenie sa netýka iba jednotlivcov, ale aj celého Izraela (Iz 20,24; 41,10; Jer 30,10) a v ženskej forme sa Božia vzpruha obracia na dcéru Sion (Iz 54,4; Sof 3,15.16).

Dnešný úryvok z Knihy Deuteronómium sa začína presne naopak. Mojžiš hovorí Izraelu: „Boj sa, Pána, svojho Boha“ (v. 2). Vo takejto určujúcej podobe sa to v celom Starom zákone zopakuje už iba dvakrát; v trinástom verši tej istej kapitoly čítame: „Budeš sa báť Pána, svojho Boha, jemu budeš slúžiť“ (v. 13) a rovnakú formuláciu má aj desiata kapitola Deuteronómia (Dt 10,20). Všimnime si, že v našom čítaní je strach pred Bohom spojený so zachovávaním jeho prikázaní (v. 2).

Ušiam súčasného človeka znejú slová o strachu pred Bohom cudzo. Ak strach stotožňujeme s negatívnou emóciu, ktorá nás paralyzuje, je to celkom pochopiteľné. Ale Deuteronómium vychováva svojho čitateľa a vysvetľuje, čo sa myslí pod týmto strachom. Strach pred Bohom je naozaj Božia požiadavka. V spomínanej desiatej kapitole Deuteronómia čítame: „… čo žiada od teba Pán, tvoj Boh, ak nie to, aby si sa bál Pána, svojho Boha?“. No jedným dychom to rozmieňa na drobné; báť sa Boha neznamená nič iné ako kráčať po Božích cestách, milovať ho a slúžiť mu (10,12).

Kráčať, milovať a slúžiť sú tri ramená, na ktoré sa rozvetvuje jediná rieka rešpektu človeka pred Bohom. Sú to tri predpoklady, ktorých dodržanie zaručuje Izraelitom pokojný pobyt v prisľúbenej zemi, do ktorej práve vstupujú. Môže v nich vidieť „tri podmienky dedičstva“. Aj náš úryvok jasne vyjadruje, že prebývanie v krajine je podmienené: „svedomite zachovávaj príkazy, aby ti dobre bolo a aby si sa veľmi rozmnožil v krajine“ (v. 3). A my sa toľkokrát čudujeme a rozhorčujeme, aký je svet, v ktorom žijeme, a pritom nerešpektujeme pravidlá, ktoré máme od Boha.

Nakoniec, ale nie v poslednom rade, je v našom čítaní láska: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou silou.“ (v. 5). Podľa základného kréda Izraela Boh nie je neosobný princíp, nejaká „karma“, ktorá vždy dobehne a vytrestá človeka. Je možné milovať ho, pretože on sám miluje. Pozýva k láske, lebo láska je základnou podmienkou života. Láska je to božské v nás. Prenášajme podľa Ježišovho príkladu toto veľké tajomstvo do bežného života, aby láska premieňala nás aj svet okolo.

Všetkým prajem požehnanú nedeľu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.