36. Nedeľa po Zoslaní Sv. Ducha (Lk 18,35-43)

bartimeus35 Keď sa približoval k Jerichu, pri ceste sedel akýsi slepec a žobral. 36 Keď počul, že tadiaľ prechádza zástup, pýtal sa, čo sa deje. 37 Povedali mu: „Ježiš Nazaretský ide tadiaľto.“38 Tu vykríkol: „Ježišu, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ 39 Tí, čo išli popredku, ho okríkali, aby mlčal. Ale on ešte väčšmi kričal: „Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ 40 Ježiš zastal a kázal, aby ho priviedli k nemu. Keď sa priblížil, opýtal sa ho:

41 „Čo chceš, aby som ti urobil?“
On odpovedal: „Pane, aby som videl.“

42 A Ježiš mu povedal: „Pozeraj! Tvoja viera ťa uzdravila.“ 43 A hneď videl, šiel za ním a velebil Boha. Aj všetok ľud, keď to videl, vzdával Bohu chválu.
(Lk 18, 35-43)

V známej Shakespearovej dráme Hamlet zaznie otázka: Byť či nebyť? Pri počúvaní dnešnej udalosti by sme mohli parafrázovať: Vidieť či nevidieť? Uzdravenie slepca totiž má hlbší význam, než by sa nám na prvý pohľad zdalo. Aby sme pochopili túto udalosť v jej bohatstve, musíme sa pozrieť na udalosti, ktoré tomu predchádzali.

Ježiš je na ceste do Jeruzalema a na tejto ceste trikrát oznamuje učeníkom, čo sa stane (zavrhnutie od predstaviteľov štátu a náboženstva, umučenie, smrť na kríži a na tretí deň vzkriesenie). Po prvom oznámení sú učeníci vydesení. Peter Ježiša karhá „nesmie sa ti to stať!“. Druhýkrát reakcia je zvláštna – učeníci sa hádajú o tom, kto z nich je väčší. Pri treťom jeden chce sedieť po pravici, druhý po ľavici v Ježišovom kráľovstve.
Vo všetkých týchto udalostiach je otázka „čo chceš, aby som urobil?“.

V Petrovej výčitke – aby si bol iný ako trpiaci Mesiáš!
Pri spore o prvenstvo – aby som ja alebo tamten či tento bol prvý!
Pri žiadosti Zebedejových synov – je to vyslovené „daj, aby jeden z nás sedel po pravici….“

Okrem toho sa udeje ešte niekoľko zaujímavostí. Prinášajú deti, ale učeníkom sa zdá nevhodné, aby sa Majster ohlasujúci nebeské kráľovstvo zaoberal deťmi. Odháňajú ich. Ale Ježiš im povie: práve takým patrí nebeské kráľovstvo, jednoduchým a úprimným.
Potom sú pobúrení, keď Ježiš oznámi, že boháči ťažko vchádzajú do nebeského kráľovstva. Znova sa ozýva Peter „pozri, my sme všetko opustili?! (A čo z toho?)“. Ale Ježiš nehovorí nemať majetok, ale nevkladať doň všetku istotu!
Keď im hovorí o vytrvalosti v modlitbe alebo o farizejovi a mýtnikovi, mlčia. Ich predstava je zrejme iná. Čo zlé je na dennej modlitbe, dvakrát do týždňa sa postiť a dávať predpísané desiatky??? Nie takýto by mal byť vyslyšaný? A nemal by Boh hneď vyslyšať prosby, keď je Otec?? Ježiš nechce minimalizmus! Človek sa má porovnávať s Bohom a nie s druhým človekom!
Keď sa ho pýtajú na nebeské kráľovstvo a znamenia jeho príchodu, on im odpovie: nevidno ho, nemožno naň ukázať, ono je medzi vami, vo vzťahoch ho možno zakúsiť. Nie mimo, ale na vzťahy, do vnútra, treba dávať pozor!

V tom všetko rezonuje chcem, aby si urobil tak alebo tak. chcem, aby to bolo tak alebo onak. A Ježiš vždy ináč! Vskutku ide o to, či vidieť alebo nevidieť? Vidieť či nevidieť Ježišovu logiku? Vidieť či nevidieť jeho štýl? Vidieť či nevidieť čo je podľa neho prvoradé?
Ježiš sa pýta slepca, na konci dlhej cesty z Galilei na juh, v bránach Jeruzalema, v Jerichu, čo chce, aby mu urobil. A slepec chce vidieť! Ježiš sa zároveň, trošku tak rečnícky, pýta všetkých učeníkov: čo chceš, aby som ti urobil?
Aká bude moja odpoveď? Aká bude tvoja odpoveď? Chceš vidieť? Chceš vidieť Ježišov štýl? Chceš vidieť pravdu, ktorú odhaľuje o ľudskom živote a šťastí? Chceš vidieť, na čom naozaj záleží? Vidieť či nevidieť??? Alebo chceš, aby Ježiš urobil po tvojom? Podľa zaužívanej logiky dnešných dní?

Slepec chcel vidieť a uvidel! Potom plný radosti kráčal za ním na ceste! A Ty? Ty chceš vidieť?

Vidieť, či nevidieť – to je tá otázka!

© Róbert Jáger, 2014

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.