4. Veľkonočná nedeľa B – slovo k medzispevu Ž 118,22

1 Oslavujte Pána, lebo je dobrý, * lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
8 Lepšie je utiekať sa k Pánovi, * ako sa spoliehať na človeka
9 Lepšie je utiekať sa k Pánovi, * ako sa spoliehať na mocnárov. R.
21 Ďakujem ti, že si ma vyslyšal * a že si ma zachránil.
22 Kameň, čo stavitelia zavrhli, * stal sa kameňom uholným.
23 To sa stalo na pokyn Pána; * vec v našich očiach obdivuhodná. R.
26 Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom. * Požehnávame vás z domu Pánovho.
28 Ty si môj Boh, vďaky ti vzdávam; * ty si môj Boh, velebím ťa.
29 Oslavujte Pána, lebo je dobrý, * lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky. R.
(Ž 118,1+8-9.21-23.26+28-29)

V nedeľu Dobrého pastiera sa ako medzispev v roku B spieva pri sv. omši Ž 118. Skôr by sme z pochopiteľných dôvodov čakali Ž 23 – Pán je môj pastier, ako v liturgickom cykle roku A, resp. Ž 100 – Sme jeho ľud a ovce z jeho stáda, ktorý máme v roku C. Prečo nám Cirkev ponúka práve tento „nepastiersky“ text? V prvom rade je to pre Cirkev veľkonočný žalm; spieval sa aj počas prvej a druhej veľkonočnej nedele. Tentokrát sa z neho do popredia dáva téma uholného kameňa. Celé zhromaždenie spieva jeden verš: „Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným.“ (Ž 118,22)

Kto by v tomto verši primárne hľadal technológie a stavebné postupy starovekého Izraela, bude sklamaný. Biblia je predovšetkým kniha viery, aj keď hovorí jazykom svojej doby. Pre pochopenie obrazu kameňa, ktorý stavitelia zavrhli, ale stal sa uholným kameňom, je potrebné všimnúť si, že v prvej časti žalmu (v5–18) je retrospektívne rozprávanie o nebezpečenstve a záchrane. Modlitebník sa tu obracia na poslucháčov. Druhá časť žalmu (v19–28) predstavuje procesiu/oslavu v chráme. V nej je dialóg medzi prichádzajúcimi pútnikmi a chrámovými spevákmi, ktorí ich vítajú, a tento dialóg je popretkávaný tromi zvolaniami k Bohu.

V spomínanej druhej časti si môžeme predstaviť ako kráľ a jeho vojaci prichádzali po úspešnom boji do Jeruzalemského chrámu, aby sa poďakovali Bohu (v19). Sú vítaní a uistení, že toto je správne miesto (v20). Nasleduje samotné poďakovanie za pomoc a záchranu (v21). Tu sa spomína staviteľmi zavrhnutý kameň. Je to Izrael (jeho kráľ a vojsko), veľkými ríšami považovaný za (politicky, vojensky, ekonomicky) nepatrný a nedôležitý, no pre Boha je vzácny a potrebný (v22). Zavrhnutý kameň sa stáva uholným kameňom; je tu povýšenie – prechod od poníženia k veľkej dôstojnosti.

Existujú viaceré výklady uholného kameňa (hebr. dosl. hlava rohu). Býva považovaný za kameň v základoch stavby, kameň v horných častiach budovy, alebo vrcholový kameň budovy/klenby (najpravdepodobnejšie), resp. za cimburie na vale alebo obrannej veži. Opäť je potrebné pripomenúť, že pred sebou nemáme stavebný plán či príručku, ale knihu viery, modlitbu. To, čo sa odborníkom javí nepotrebné, neužitočné, a preto to vyhadzujú preč, ohodnotí a použije Boh (v23) ako najdôležitejšie.

Dnešnú nedeľu je týmto kameňom podľa Petrovej kázne pred veľradou v prvom čítaní (Sk 4,8-12) Ježiš Kristus Nazaretský. Bol zavrhnutý, ukrižovaný, ale Boh jeho vzkriesením ukazuje, že práve on je uholným kameňom. Peter teda vykladá žalmové slová o kameni mesiášsky – s ohľadom na Krista, na jeho smrť a zmŕtvychvstanie. Napokon tu predsa môžeme vidieť aj „pastiersku“ tematiku. Ako uholný kameň spája a stabilizuje dve priľahlé steny, tak Ježiš – dobrý pastier – v úryvku dnešného evanjelia (Jn 10,11-18) hovorí, že má aj iné ovce okrem Izraela. Sú nimi pohania (teda my). A on prichádza, aby ich spojil a z týchto dvoch urobil jedno stádo, jednu cirkev. Veľkou túžbou nášho pastiera je, aby sme boli jednotní, a len on nám môže pomôcť prekonať všetky naše rozdelenia. Pokúsme sa pristupovať k druhým ako k tým, pre ktorých je Kristus, rovnako ako pre nás, pastierom a uholným kameňom.

Jozef Kohut, 21. 4. 2018

Literatúra:
Allen, L. C. Psalms 101–150, Word Biblical Commentary, Dallas, 2002.
Dahood, M. Psalms III 101–150 (Anchor Yale Bible), New Haven, London, 2018.
Hossfeld, F.-L., Zenger, E. Herders Theologicher Kommentar zum Alten Testament. Psalmen 51–100. Freiburg im Breisgau; Basel; Wien, 2000.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.