Nedeľa o uzdravení porazeného (Jn 5,1-21)

1 Potom boli židovské sviatky a Ježiš vystupoval do Jeruzalema. 2 V Jeruzaleme pri Ovčej bráne je rybník, hebrejsky zvaný Betsata, a pri ňom päť stĺporadí. 3 V nich ležalo množstvo chorých, slepých, chromých a ochrnutých. 4 (…ktorí čakali, až sa voda pohne. Anjel zostupoval totiž z času na čas do rybníka a rozvíril vodu. A ten, kto prvý vošiel do zvírenej vody, bol uzdravený, čo by ho bola trápila akákoľvek choroba.) 5 Bol tam aj istý človek, chorý už tridsaťosem rokov. 6 Keď ho tam videl Ježiš ležať a zvedel, že je už dlho chorý, povedal mu: „Chceš ozdravieť?“ 7 Chorý mu odpovedal: „Pane, nemám človeka, čo by ma spustil do rybníka, keď sa zvíri voda. A kým sa ta sám dostanem, iný ma predíde.“ 8Ježiš mu vravel: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď!“ 9 A ten človek hneď ozdravel, vzal si lôžko a chodil. No v ten deň bola sobota, 10 preto Židia hovorili uzdravenému: „Je sobota, nesmieš nosiť lôžko!“ 11 Ale on im odvetil: „Ten, čo ma uzdravil, mi povedal: »Vezmi si lôžko a choď!«“ 12 Pýtali sa ho: „A kto je ten človek, čo ti povedal: »Vezmi a choď?«“ 13 Ale uzdravený nevedel, kto je to, lebo Ježiš sa vzdialil spomedzi zástupu, čo sa zišiel na tom mieste. 14 Neskôr ho Ježiš našiel v chráme a povedal mu: „Hľa, ozdravel si, už nehreš, aby ťa nepostihlo niečo horšie.“ 15 A ten človek šiel povedať Židom, že ho to Ježiš uzdravil. 16 A Židia Ježiša prenasledovali za to, že robil takéto veci v sobotu. 17 Ježiš im povedal: „Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem.“ 18 Preto sa Židia ešte väčšmi usilovali zabiť ho, lebo nielenže porušoval sobotu, ale aj Boha nazýval svojím Otcom a robil sa rovným Bohu. 19 Ježiš im vravel: „Veru, veru, hovorím vám: Syn nemôže nič robiť sám od seba, len to, čo vidí robiť Otca. Čo robí Otec, to robí podobne aj Syn. 20 Veď Otec miluje Syna a ukazuje mu všetko, čo sám robí; a ukáže mu ešte väčšie skutky ako tieto, aby ste sa čudovali. 21 Lebo ako Otec kriesi mŕtvych a oživuje, tak aj Syn oživuje, koho chce.

Širší kontext dnešnej udalosti je istý sviatok židov. Grécky text totiž číta jednotné číslo ἑορτὴ (heortē) bez určitého člena: nejaký, istý sviatok. Spomedzi troch veľkých, pútnických sviatkov – Pesach Veľká noc, Šavuot Turíce, Sukkot Stánky – do úvahy prichádzajú Turíce alebo Päťdesiatnica. Pascha je skoro z jari, kedy počasie veľmi nedovoľuje „polihovať“ v stĺporadí. Sviatok Stánkov zasa je ústredný motív Jn 7. Turíce alebo Päťdesiatnica (Pentekoste) sa stal v Ježišovej dobe alebo veľmi krátko pred ňou spájaný s darovaním Tóry – Zmluvy na Sinaji. Ježišova narážka na Mojžiša v 5:45-47 (ja vás neobviňujem, obviňuje vás Mojžiš, v ktorého dúfate….keby ste verili jemu, verili by ste aj mne, o mne písal) naznačuje, že v skutku kontextom je sviatok Týždňov alebo Turíce. Kontroverziu vyvolá, že Ježiš uzdravuje v sobotu (v. 9-10).

Sviatok Týždňov – Šavuot – Turíce bol pôvodne sviatkom prvej žatvy a prinášania obety vďaky za žatvu. Obetovanie prvého plodu zeme bol výrazom vďačnosti za darovanú zem, za požehnanie. Za Božiu starostlivosť o svoj ľud. Na poliach zvyčajne označili z ktorého stromu alebo miesta sa vezme dar. Obetné dary tvorilo sedem typicky biblických plodín: pšenica, jačmeň, olivy, granátové jablko, datle a figy. Tie potom prinášali do Chrámu a odovzdávali za spevu a modlitby kňazom. Prepojenie s darovaním Tóry – Zmluvy nie je neprirodzené. Už počas babylonského zajatia si stále viac a viac uvedomovali, že stratili všetko a jediné čo ostalo je Pánov zákon. Svedčí o tom napríklad aj Ž 119. Po zničení jeruzalemského chrámu (70 AD) sa Pánov zákon stal jedinou istou domovinou žida. Nemecký básnik Heine hovorí, že Tóra je mojou (mobilnou) domovinou. Tak ako požehnanie zeme sa prejavuje v jej plodoch, ktoré sýtia srdce človeka; podobne požehnanie Tóry sa prejavuje vo vnútornom pokoji, slobode, radosti a ochoty milovať Boha z celej svoje sily, mysle a srdca a blížneho ako seba samého. A vtedy som na nádvoriach domu Pánovho, podľa slov žalmistu (Ž 84). Tento sviatok však má ešte jeden rozmer: očakávanie novej zmluvy (porov. Jer 31,31-34). Jeremiáš hovorí o novej zmluve, ktorá nebude mimo človeka, ale bude vpísaná do srdca každého a každý bude osobne poznať Pána.

Z tohto širšieho kontextu sa môžeme pozrieť na uzdravenie porazeného, ktorý dlhých 38 rokov ležal a čakal na uzdravenie. A možno už to aj vzdal: nemám človeka (vv. 5-7). Ježiš prináša požehnanie Tóry, prejav Božej starostlivosti, ale je tu jeden podstatný detail: chceš ozdravieť???? (v. 6). Slobodné rozhodnutie človeka. Chceš????? Slovesný tvar nepredpokladá to, čomu sa hovorí chvíľkové zanietenie. Ani vôľu na „skúšku“, ako by si povedal tak čo, skúsme…uvidíme. Theleis – byť rozhodnutý za každú cenu, chcieť, želať si. Je v tom čosi viac ako chvíľkové, nestále vzplanutie. Okrem toho v gréckej štylistike je toto sloveso na prvom mieste, čím sa zvýrazňuje dôležitosť postoja.

Prečo sa musí chcieť? Odpoveď nachádzame na začiatku ľudských dejín. Boh stvoril človeka na svoj obraz (Gen 1,27) a následne mu dáva príkaz. Jeho zachovanie si vyžaduje slobodné rozhodnutie. Z tohto sa učíme, že sloboda patrí k Bohu a aj k našej podstate, keďže sme jeho obraz. Boh nás nenúti a ani nemôže. Môže urobiť všetko, ak sa mu slobodne odovzdáme. Slobodné priľnutie k Bohu a sloboda vôbec sú asi najväčšou výzvou (a niekedy aj ťarchou) ľudského života.

Chorý nás učí aj pravdivému postoju: chcem, ale nemám nikoho, kto by mi reálne pomáhal a sám to nezvládam (v. 7). Slobodné rozhodnutie ide ruka v rukáve s realizmom situácie. Nezvládam a ani pomoc nemám. Otvorené a úprimné srdce!

Až teraz človek uvoľnil priestor Ježišovi, aby konal. Toto je ten správny postoj, keď uvažujeme o Turíciach, o novej zmluve, o vpísaní Zákona do našich sŕdc (Jer 31,33) a teda jeho žitie, realizáciu. Nová zmluva, Ježišova obeta na kríži a vzkriesenie, kresťanská viera, mi prinesú požehnanie a úžitok iba vtedy, ak sa slobodne rozhodnem vpustiť Ježiša do svojho života: poviem mu tak ako ochrnutý „nezvládam sám zo seba“. Až takto môžem vykročiť na cestu osobného spoznávania Pána, osobnej skúsenosti s Ním.

Iba takto sa stane Tóra – Pánov zákon – Písmo mojou domovinou, ktorá ma bude sprevádzať. Alebo vždy budem doma, ak budem takto žiť. Ináč sa stane záťažou, akýmsi väzením, v ktorom sa budem cítiť veľmi zle a budem hľadať únikové cesty, zľahčenie a riedenie….

Lebo Boh stvoril človeka pre neporušiteľnosť, urobil ho obrazom svojej podoby (Múdr 2,23)

Dnes sa môžeme modliť o múdrosť spolu so Šalamúnom, aby sme pochopili tento najzákladnejší moment ľudského života: sloboda a Pán, ktorý koná, premieňa, uzdravuje a zachraňuje:

1 Bože otcov, Pane milosrdenstva, ktorý si všetko svojím slovom urobil, 2 človeka si stvoril svojou múdrosťou, aby vládol nad stvorenstvom, ktoré si ty povolal k jestvote, 3 aby spravoval svet v svätosti a spravodlivosti, aby vládol v úprimnosti srdca, 4 daj mi múdrosť, prísediacu tvojho trónu, a mňa nevylučuj z počtu svojich detí. 5 Lebo ja som tvoj služobník a syn tvojej služobnice, človek mdlý a kratučkého žitia, ktorý málo chápe, čo je právo a čo je zákon. 6 Lebo aj keby bol niekto z ľudí dokonalý, a chýbala by mu tvoja múdrosť, nebol by ničím…. 9 U teba je múdrosť, ktorá pozná tvoje diela, ktorá bola prítomná, keď si tvoril zemský okruh. Ona vie, čo tvojim očiam lahodí a čo je správne podľa tvojich príkazov. 10 Vyšliže ju zo svätého neba a zošli ju z trónu tvojej velebnosti, aby so mnou bola pri mojom konaní a aby som vedel, čo je milé tebe. 11 Lebo ona všetko vie a všetko chápe, povedie ma rozvažito pri mojich robotách, ochráni ma svojou velebnosťou. 12 Takto budú moje diela príjemné. (Múdr 9,1-6.9-12a)

Róbert Jáger, 2018

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.