26b Svoje sľuby splním pred tvárou tých, čo sa boja Pána. * 27 Chudobní sa najedia a budú nasýtení
a Pána budú chváliť tí, čo ho hľadajú: * „Naveky nech žijú ich srdcia!“ R.
28 Pána budú spomínať a k nemu sa obrátia
všetky zemské končiny * jemu sa budú klaňať všetky rodiny národov.
30 Jemu jedinému sa budú klaňať
všetci, čo spia pod zemou; * pred jeho tvárou padnú na zem všetci, čo zostupujú do prachu. R.
Aj moja duša bude preňho žiť * 31 a jemu bude slúžiť moje potomstvo.
Budúcim pokoleniam sa bude rozprávať o Pánovi †
32 a jeho spravodlivosť budú ohlasovať ľudu, ktorý sa narodí: * „Toto urobil Pán.“ R.
(Ž 22,26b-27.28+30.31-32)
Žalm 22 mohol podľa určitých prvkov, ktoré obsahuje, vzniknúť ako modlitba v čase obliehania. Žalmista prosí o záchranu pred nepriateľmi, ktorými je obkľúčený ako keď dravé zvieratá obklopujú svoju korisť. Náznak sucha a chýbajúcej vody na pitie v obliehanom meste predstavuje vyschnuté hrdlo, jazyk, ktorý sa lepí k podnebiu a prach. Nedostatok jedla sa prejavuje v tom, že už mu vytŕčajú kosti. Delenie šiat evokuje plánované rozdelenie mesta po dobytí, resp. vzdaní sa obrancov.
Z prvej časť žalmu (2-22), ktorá sa začína známym výkrikom „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ a dominuje jej opustenosť Bohom a žalospev, sa prechádza do druhej časti (23-32). Nálada sa úplne mení; nárek a bolesť mizne a objavuje sa chvála a vďaka. Z textu nie je celkom istá príčina tejto zmeny. V zásade však môže byť dvojaká: žalmista je už zachránený, aj keď sa neuvádza ako k tomu došlo, alebo záchrana zo strany Boha ešte neprišla, ale žalmista v dôvere, že príde, prestáva nariekať a začína ďakovať a chváliť Boha. Niečo podobné sme už videli v prípade Ž 4; nebezpečenstvo sa ešte celkom nepominulo, ale prosiaci nachádza už teraz úkryt v Bohu.
V novozákonnom kontexte môže byť Ž 22 modlitbou ukrižovaného Ježiša, predovšetkým jeho prvá časť, ktorá opisuje opustenosť a utrpenie (podrobnejšie k Ž 22 a Ježišovmu ukrižovaniu tu). Druhá časť žalmu môže byť našou modlitbou, vyznaním a modlitbou chvály veriacich kresťanov, nás, ktorí sme ešte „na trati“, ale cieľ je blízko. Dôvod chváliť Boha, dôverovať mu a ďakovať je hlbší, ako naše trápenie, slabosť, či hriech. Tým dôvodom je Kristovo zmŕtvychvstanie. Už v žalme sa objavuje nádych večného života (22,27) a zdolania smrti (22,30) ako prísľub pre nás. A aj na nás sa spĺňa žalmové slovo, že sa k Pánovi obrátia všetky zemské končiny (22,28). Len aby sme žili pre neho (22,30).
Jozef Kohut, 27. 4. 2018
Literatúra:
ALLEN, L. C. Psalms 101–150, Word Biblical Commentary, Dallas, 2002.
ARMITAGE, D. Rescued already? The Significance of עניתני in Psalm 22,22. In Biblica. 2010, roč. 91, č. 3.
CROFT, S. J. L. The Identity of the Individual in the Psalms. Sheffield : Sheffield Academic Press, 1987.
