6. nedeľa po Zoslaní Sv. Ducha – Zbor 12 apoštolov (Mk 3,13-19)

AGIOS_TWELVE_APOSTLES13 Potom vystúpil na vrch, povolal k sebe tých, ktorých sám chcel, a oni prišli k nemu. 14 vtedy ustanovil Dvanástich, aby boli s ním a aby ich posielal kázať 15 s mocou vyháňať zlých duchov: 16 Šimona, ktorému dal meno Peter, 17 Jakuba Zebedejovho a Jakubovho brata Jána, im dal meno Boanerges, čo značí Synovia hromu, 18 ďalej Ondreja, Filipa, Bartolomeja, Matúša, Tomáša, Jakuba Alfejovho, Tadeáša, Šimona Kananejského 19 a Judáša Iškariotského, ktorý ho potom zradil. (Mk 3,13-19)

Ježišov výber dvanástich najbližších spolupracovníkov, ktorých potom posiela ohlasovať Božie kráľovstvo a jeho blízkosť, je veľmi zaujímavý. Skôr než by sme sa na nich pozreli zblízka, polož si otázku: podľa čoho by si vyberal ty? Aké kritériá by sa použil? Kto by bol súci na túto úlohu? Vložil by si tam aj seba? Prečo?
Pozrieť si ich charakter alebo moderne osobnostný profil je zároveň zaujímavé a teofanické. Všetkých môžeme zhrnúť do jednej kategórie. Totiž priateľa – a tak ich nazval Ježiš pri poslednej večeri (Jn 15,14-15) – poznáš v núdzi. Vskutku jedine v núdzi poznáš skutočného priateľa. A tá núdza prišla vo chvíli zrady, zatknutia, výsluchu, mučenia a ukrižovania. Skús si prečítať tieto udalosti (Mk 14 – 15). Pri večeri Peter sľuboval, že keby mal aj umrieť, nezradí ho. A tak sa dušovali všetci ostatní. A keď prišla tá chvíľa, nechali ho samého. Opusteného. Okrem Jána, ktorý to sledoval z bezpečnej vzdialenosti. Akí to boli priatelia? Odpoveď si žiada chvíľku ticha. Ticha na precítenie ich postoja k Ježišovi a toho, čo mohol Ježiš sám zažívať pri silných slovách apoštolov. A čo asi cítil, keď prišlo naozaj na lámanie chleba?
Grécky originál pri Judášovi číta: ktorý ho dokonca zradil (Mk 3,19). A nezradili ho tak všetci? Veru zradili. Zradili ho už vtedy, keď im začal hovoriť o vlastnom osude: ideme do Jeruzalema a tam ma vydajú do rúk veľkňazov, zákonníkov a starších. Zabijú ma. Ale na tretí deň vstanem. Hovorí im to trikrát a oni trikrát sa bavia o čomsi úplne inom (Mk 8,31-38; 9, 30-37; 10, 32-45). Toto nie je cesta pre teba! – okríkne ho Peter. Kto je najväčší medzi nami? – bavia sa pri druhej predpovedi. A nakoniec, či by Ján a Jakub nemohli sedieť po pravici a ľavici Ježiša kráľa. Ježiš o voze, a oni o koze. Apoštolov teda môžeme zaradiť do kategórie „trapasníkov“, nespoľahlivých a tak trošku ctižiadostivých chlapov. Ježišovi pripravujú skôr trápenie a rozčarovanie ako pohodu a istotu blízkosti.
Druhá strana mince je to, čo prežívali apoštoli, keď si uvedomili, čo vlastne spravili. Majú strach, ale už sú spolu (Jn 20,19). Peter horko zaplakal a oľutoval zapretie (Lk 22,62). Čo sa mohlo odohrávať v ich srdci v tých dňoch, keď si toto všetko uvedomili? Znovu to chce chvíľku ticha, aby sa človek vcítil do ich situácie, do momentu, kedy na vás tlačí a dusí prítomná chvíľa. Ktosi to nazval „ťarcha katastrofy“.
Sami nedokážu prelomiť túto ťarchu ani mrazivé zovretie vlastnej viny. Ježiš sa im zjaví a otvára im oči. Pokoj vám, nebojte sa! (Jn 20,19) On im ukáže, že to nebolo márne. Museli sa totiž naučiť jednu veľkú lekciu: bez neho nemôžu nič! A táto lekcia prišla skrze ich vlastnú slabosť. A to je lekcia aj pre nás všetkých. Skôr než by si rýchlo súdil, čo to boli za charaktery, pozri sa sám na seba. Pozri sa na svoje zlyhania. Pozri sa zoči voči problémom a výzvam, ktoré prichádzajú. Aj ty, aj ja, všetci musíme prejsť ťarchou vlastného pádu, zrady a hriechu, aby sme sa túto lekciu naučili. A nakoniec, aby sme sa stali skutočnými apoštolmi, poslami Ježiša Krista.

Kríza, bezvýchodisková situácia, neprávosť, ťarcha vlastných omylov sú príležitosťou, aby nás Boh posunul ďalej. Niekoľko osobných vyznaní:
Ťažkosti mnohokrát pripravujú obyčajného človeka na neobyčajné poslanie. C.S. Lewis
Väčšina chvál adresovaných Bohu boli napísané ľuďmi, ktorých ničila srdce lámajúca neprávosť, zrady, vraždy a prenasledovania, a mnoho ďalších hrozivých momentov! Joni Eareckson Tada.
Postav sa do prúdu vody, ktorá ti siaha po členky. Voda, ktorá popri nich preteká, sa už nikdy nevráti. Nikdy viac ju neuvidíš. Tak je to aj s mizériou, ktorú ti život pripravil: nechaj ju plynúť, ona odtečie a zažiari niečo nečakané a úžasné. T. D. Jakes

Tieto vyznania nevznikli pri zelenom stole. Sú plodom osobných bojov a ťažkostí, pádov a sklamaní ich autorov. Svoje si prežili aj učeníci Ježiša, keď im došlo, čo to urobili. Ťažkosti a bezvýchodiskové situácie sú príležitosťou k rastu. Ani ty nie si sám, keď ťa niečo podobné stretlo akurát teraz. Boh si nás nevybral preto, že sme najlepší, najšikovnejší a bezchybní. Aj napriek tomu, že si to mnohokrát myslíme alebo aspoň by sme chceli byť. Boh si nás zavolal, aby nás naučil presne túto lekciu. Chyť sa jeho ruky a kráčaj!

PS. Druhá možnosť je, že lekciu budeš opakovať, kým sa ju skutočne nenaučíš. Môžeme sa naučiť múdrosť, ktorá vyviera zo skúšok, alebo tú skúšku budeme opakovať, kým sa ju nenaučíme (C.S. Lewis ).

© róbert jáger, 2013

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.