13. nedeľa rok C – komentár k prvému čítaniu (1 Kr 19)

Fotografia0164Pán povedal Eliášovi: „Elizea, Safatovho syna z Abelmehuly, pomažeš za proroka namiesto seba.“ Keď Eliáš zišiel z vrchu, našiel Elizea, Safatovho syna, orať na dvanástich záprahoch volov; sám bol pri dvanástom. Eliáš prišiel k nemu a hodil naň svoj plášť. On hneď zanechal voly, bežal za Eliášom a povedal: „Dovoľ mi, prosím, pobozkať svojho otca a matku, potom pôjdem za tebou.“ On mu odvetil: „Choď a vráť sa; lebo vieš, čo som ti urobil.“ Elizeus odišiel od neho, vzal záprah volov, zabil ich, na postroji uvaril mäso a dal ľuďom jesť. Potom vstal, šiel za Eliášom a posluhoval mu.
(1 Kr 19, 16b. 19-21)

Začiatok Elizeovho prorockého poslania, o ktorom hovorí dnešné prvé čítanie, je veľmi zaujímavý. Jeho povolanie sa uskutoční cez iného proroka; Eliáša. Eliáš na Karmeli prináša obetu Pánovi a zabíja Bálových prorokov, potom uteká pred hnevom kráľovnej Jezabel, až dôjde k vrchu Horeb, kde sa mu zjaví Pán. Ustráchanému Eliášovi Boh zveruje niekoľko úloh a jednou z nich je pomazanie Elizea za proroka. Eliáš má pomazať Elizea za proroka namiesto seba. Eliášova veľkosť spočíva, okrem iného, v tom, že tu nie je ani drobný náznak závisti alebo neprajnosti. V texte sa napokon samotný akt pomazania nespomína, ale povolanie sa realizuje tak, že Eliáš na Elizea hodí svoj plášť.

Elizeovo povolanie sa odohralo počas práce. Dvanásť záprahov volov predstavuje obrovskú hodnotu. Z toho možno usudzovať, že Elizeova rodina bola bohatá. Hoci si Elizeus mohol užívať domáci komfort, nebál sa námahy, bol pracovitý. Prehodenie plášťa sa odohralo bez slov, no Elizeus nepotreboval toto gesto vysvetľovať. Hneď pochopil, že má zanechať doterajší spôsob života a nasledovať Eliáša. Ešte pred tým sa prejavuje jeho úcta a vďačnosť rodičom, keď prosí Eliáša, aby sa s nimi mohol rozlúčiť. Ako prebiehalo toto stretnutie s otcom a matkou nevieme, ale Písmo predstavuje hostinu, ktorú pripravil pre ľudí. Elizeus zabil voly a zničil postroj, môžeme povedať, že za sebou spálil mosty. No ešte viac tento symbolický úkon vyjadruje jeho rozhodnosť a odhodlanie.

V závere čítania máme prekvapenie. Elizeus vstal, šiel za Eliášom a posluhoval mu. Božie povolanie je vždy službou. Musí uplynúť nejaká doba, kým sa stane prorokom namiesto Eliáša. Už doma vo svojej rodine a pri práci sa v mnohom osvedčil, ale ešte sa potrebuje ďalej formovať.

Aj my sme sa už možno osvedčili v rozličných službách, doma, v škole, či zamestnaní, no stále sa potrebujeme formovať. Obaja veľkí proroci, Eliáš aj Elizeus nám poskytujú dostatok inšpirácie. Tou najväčšou inšpiráciou je však Ježiš Kristus, ktorý podľa vlastných slov „neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť.“ (Mt 20,28)

© Jozef Kohut, 29.6.2013

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.