Klaudia

OLYMPUS DIGITAL CAMERAZ detskej izby bolo počuť usedavý plač. Mama si ani nedala dole kabát, len zložila nákupnú tašku na kuchynskú linku a vystrašená vbehla do izbičky. „Čo sa stalo?“ spýtala sa kôpky nešťastia, vnorenej do vankúša. Dva vrkoče sa na protest zavrteli. To už mama sedela na posteli a hladila Klaudiu po vlasoch. „Mami, keby si vedela…, maminka, keby si vedela..,“ a ďalší príval sĺz a vzlykanie. „Utíš sa a povedz, čo sa stalo,“ rázne zavelila mama, hoci sa od strachu celá chvela. Šípila čosi hrozné, Klaudia nie je žiadna padavka. „Keď som šla zo školy,“ začala po chvíli Klaudia, „stáli v parku dve tety a, mami, neuveríš, čo vraveli…“ zahľadela sa svojimi kukadlami do maminých vyplašených očí. „Čo vraveli?“ mamka takmer zamrela. „Že bude koniec sveta a všetci zahynieme,“ povedala Klaudia úplne vážne a znovu sa chcela poddať plaču. Mamka to však v zárodku stopla. „A ty si im uverila? Prezradím ti tajomstvo. Chceš?“ hodila udičku. „Chcem,“ chytila sa  Klaudia. „Koniec sveta bude,“ povedala mama a na tvári sa jej objavil úsmev od ucha k uchu. Klaudii div že nevypadli oči z jamôk. „Mamka, prečo sa mi smeješ?!“ kričala. „Vydrž, ešte som neskončila, koniec sveta bude, no nikto nevie kedy. A čo je najdôležitejšie: my nezahynieme, to je isté. My predsa veríme Ježišovi a nie nejakým tetám, čo stoja na ulici.“ Pritúlila si dcéru a pobozkala ju na čelo. „Maminka, nepovieš to ockovi, však?“ prosila Klaudia. „Ak nechceš, nepoviem,“ sľúbila mama „a poďme do kuchyne, uvaríme si na večeru niečo veľmi dobré. Zaslúžime si za veľký strach, čo nám tie tety nahnali. Ty budeš krájať cibuľu, lebo si už vyplakala všetky slzy.“ Razom bolo veselo.

33. nedeľa v cezročnom období

© Júlia Hubeňáková,  17. 11. 2013

Keď niektorí hovorili o chráme, že je vyzdobený krásnymi kameňmi a pamätnými darmi, Ježiš povedal: „Prídu dni, keď z toho, čo vidíte, nezostane kameň na kameni; všetko bude zborené.“ Oni sa ho opýtali: „Učiteľ, kedy to bude a aké bude znamenie, keď sa to začne diať?“ On odpovedal: „Dajte si pozor, aby vás nezviedli. Lebo prídu mnohí a v mojom mene budú hovoriť: ‚To som ja‘ a: ‚Ten čas je už blízko.‘ Nechoďte za nimi! A keď budete počuť o vojnách a nepokojoch, neľakajte sa! Toto musí prísť predtým, ale koniec nebude hneď.“ Potom im povedal: „Národ povstane proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu. Budú veľké zemetrasenia a miestami hlad a mor, budú hrôzy a veľké znamenia na nebi. Ale pred tým všetkým položia na vás ruky a budú vás prenasledovať, vydajú vás synagógam a uväznia vás, budú vás vláčiť pred kráľov a vladárov pre moje meno. To sa vám stane, aby ste vydali svedectvo. Zaumieňte si teda, že nebudete dopredu premýšľať, ako sa brániť, lebo ja vám dám výrečnosť a múdrosť, ktorej nebudú môcť všetci vaši protivníci odolať ani protirečiť. Budú vás zrádzať aj rodičia, bratia, príbuzní a priatelia a niektorých z vás pripravia o život. Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Ale ani vlas sa vám z hlavy nestratí. Ak vytrváte, zachováte si život.“ Lk 21,5-19

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.