Krištof

IMG_6028Keď sa už takmer všetci chlapci odpratali z ihriska a uťahaní ako mačence sa ledva vliekli domov k teplej večeri, Kapitán ešte zostal, aby odviazal z bránok siete. Už im ktosi jednu potiahol, nechceli by kupovať ďalšiu. V tom zbadal na lavičke malého Krpca, čo chcel s nimi hrať futbal, no nikdy ho nepostavili, lebo bol malý. Aj preto ho volali Krpec. „Keď ťa trafí lopta, tak bude po tebe. Počkaj, kým narastieš, Krpec“, takto a podobne ho odbíjali zakaždým, keď sa pokúšal hoc aj o náhradnícky post. Kapitán si Krpca akože nevšímal, no cítil, že ten ho nenápadne pozoruje. Nedarilo sa mu odviazať sieť. Naveľa, Krpec pribehol a v momente bola sieť z brány dole. „Si šikovný,“ zaonačil kapitán. „Som,“ zaonačil Krpec a od šťastia za pochvalu vyceril na Kapitána štrbavé zuby. „A vieš čo, keby ste ma zobrali hoc aj za náhradníka, ukázal by…, „ chcel kuť horúce železo. „Prestaň otravovať, už sme ti stokrát povedali, že si malý,“ nechcel sa poddať Kapitán. „Stavme sa, že ma neoberieš o loptu,“ akože prepočul Krpec a začal okolo Kapitána krúžiť ako neriadená strela. Kapitán sa chytil. Sieť ostala sieťou a jeho pohľad sa zapichol do guľatého čuda. Únava opadla a adrenalín začal stúpať. V sekunde si pripravil  ľavačku, zamieril a poriadne kopol: do vzduchu. Krpec mu už unikal aj s loptou. A opäť ako neriadená strela. Vôbec netušil, kam ten malý s loptou zamieri a zakaždým mu ušiel. „Ako sa vlastne voláš?“ spýtal sa Kapitán, keď mu už bolo jasné, že je na lopatkách. „Krištof,“ zamrmlal Krištof, „také čudné meno, však?“ „Budeme ťa volať Kolumbus, lebo v našej partii má každý svoje meno. Ale mohli by sme ťa volať aj Neodbytný,“ zažartoval Kapitán. „Kolumbus je lepšie,“ natešene zvolal Krištof a prijal od Kapitána podávanú pravačku.

© Júlia Hubeňáková,  28. 7. 2013

Raz sa Ježiš na ktoromsi mieste modlil. Keď skončil, povedal mu jeden z jeho učeníkov: „Pane, nauč nás modliť sa, ako Ján naučil svojich učeníkov.“

Povedal im: „Keď sa modlíte, hovorte: Otče, posväť sa tvoje meno, príď tvoje kráľovstvo. Chlieb náš každodenný daj nám každý deň a odpusť nám naše hriechy, lebo aj my odpúšťame každému svojmu dlžníkovi. A neuveď nás do pokušenia.“

Potom im hovoril: „Niekto z vás má priateľa. Pôjde k nemu o polnoci a povie mu: ‚Priateľu, požičaj mi tri chleby, lebo prišiel ku mne priateľ z cesty a nemám mu čo ponúknuť.‘ A on znútra odpovie: ‚Neobťažuj ma! Dvere sú už zamknuté a deti sú so mnou v posteli. Nemôžem vstať a dať ti.‘

Hovorím vám: Aj keď nevstane a nedá mu preto, že mu je priateľom, pre jeho neodbytnosť vstane a dá mu, čo potrebuje.

Aj ja vám hovorím: Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria.

Ak niekoho z vás ako otca poprosí syn o rybu, vari mu dá namiesto ryby hada? Alebo ak pýta vajce, podá mu škorpióna?

Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo ho prosia!“ Lk 11,1-23

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.