V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete. Tento prvý súpis sa konal, keď Sýriu spravoval Kvirínius. A všetci šli dať sa zapísať, každý do svojho mesta. Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazaret do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu, aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v po žehnanom stave. Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu. I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci. V tom istom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo. Tu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach, ale anjel im povedal: „Nebojte sa. Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ Kristus Pán. A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“ A hneď sa k anjelovi pripojilo množstvo nebeských zástupov, zvelebovali Boha a hovorili: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“ Keď anjeli odišli od nich do neba, pastieri si povedali: „Poďme teda do Betlehema a pozrime, čo sa to stalo, ako nám oznámil Pán.“ Poponáhľali sa a našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach. Keď ich videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o tomto dieťati. A všetci, ktorí to počúvali, divili sa nad tým, čo im pastieri rozprávali. Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich. Pastieri sa potom vrátili a oslavovali a chválili Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané. (Lk 2,1-20)
Je nesmierne dôležité ako sa pozerám na Boha. Obraz, ktorý o ňom mám, určuje spôsob, akým sa k nemu blížim: nielen v problémoch, ale každý deň!
Ak je Boh pre mňa učiteľom, ktorý mi zadáva ťažké, až nesplniteľné úlohy, testy, o ktorých viem, že nikdy ich neurobím; alebo je pre mňa ako rodič, ktorý v podstate len vyžaduje a nikdy ma nepočúva a neodpovie; prípadne dozorca, sledujúci každý môj krok….VTEDY K NEMU URČITE NEPRISTÚPIM S PLNOU DÔVEROU! A zrejme vôbec k nemu nepristúpim, budem sa mu vyhýbať…veď ma nepovzbudzuje, nedvíha, neposmeľuje. Pristúpiť s plnou dôverou znamená prísť k nemu s batohom plným optimizmu, elánu, nádeje a očakávania.
Nebojte sa…zvestujem vám veľkú radosť. Dnes sa vám narodil Kristus, Spasiteľ…A Slovo sa stalo Telom! Ale načo? Z akého dôvodu? Za akým cieľom? Pavol nám dáva veľmi krásnu odpoveď v liste Hebrejom: Keďže teda máme vznešeného veľkňaza, ktorý prenikol nebesia, Ježiša, Božieho Syna, držme sa svojho vyznania. Veď nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami; veď bol podobne skúšaný vo všetkom okrem hriechu. Pristupujme teda s dôverou k trónu milosti, aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli milosť a pomoc v pravom čase. (4:14-16)
O čom je veľkňaz? Stojí vo svätyni pred Božou tvárou v mene národa, prináša Bohu obetu, prihovára sa, odprosuje… a toto robí Ježiš. Prišiel na tento svet, aby priniesol Bohu obetu vlastného života. Spoznal ťažkosti ľudskej púte: radosti i slzy, priateľstvo i zradu, intrigy i úprimnosť. Vo všetkom je nám podobný – okrem hriechu! Tento obraz by som mal mať stále pred očami!
A ako sa pozerá Boh na teba, na mňa???? Keďže dáva svojho jednorodeného Syna, aby sa narodil, žil a nakoniec zomrel za nás, asi nás ma veľmi rád. Možno radšej ako svoje vlastné dieťa, keď je ochotný obetovať ho. Božie city voči tebe sú veľmi osobné. Známy americký spisovateľ Max Lucado vo svojej knižke Príjemné hrmenie píše: „Ak by mal Boh chladničku, tvoj portrét by tam určite bol. Ak by mal peňaženku, pri jej otvorení by sa na neho usmieval – aj tam by mal tvoju fotku. Každú jar ti posiela tisícky kvetov, každé ráno slnečné lúče, novú nádej a odvahu….vždy keď sa s ním chceš zhovárať, je pripravený počúvať ťa…môže žiť kdekoľvek v tomto obrovskom vesmíre a predsa si volí tvoje srdce, tvoju blízkosť….a čo povedať o Vianociach a o tomto obrovskom betlehemskom dare?! A čo Veľký piatok, Kalvária a prázdny hrob nedeľného rána?!…….ešte stále nevidíš, že šalie za tebou? Dnes by si sa mal zastaviť a porozmýšľať! Ako mu odpovieš?“
©róbert jáger 2012
