Kríž je Božou mocou (1 Kor 1,18)

rouault_crucifixionTragédiou nie je to, že vo svete mnohí ľudia opustili Boha – je to smutný prejav slobodnej vôle človeka. Tragické je ale to, že tí, ktorí sa považujú za veriacich žijú svoje náboženstvo bez Boha. Nič z toho, čomu veria, nie je totiž badateľné na spôsobe ich života.

Možno si neuvedomili, že viera sa prejavuje skutkami života, alebo nechcú prijať to, že prirodzený rozum nestačí na všetko, čo Boh od nich žiada. Ba mnohí majú pocit menejcennosti, lebo náboženské princípy sú odlišné od zásad sveta.

Tak tomu bolo aj v začiatkoch kresťanstva, kedy po Ježišovej smrti na kríži mali niektorí kresťania problém s týmto vtedy hanebným symbolom kríža. Vittorio Messori píše vo svojej knihe Hypotézy o Ježišovi (…) kresťania sa tak hanbili za spôsob, akým umrel ich Boh, že odmietali, aby bol predstavovaný na kríži. A tak v prvých troch storočiach nebol kríž symbolom krasťanstva, lebo už len pohľad na tento nástroj smrti by mohol kompromitovať hlásanie evanjelia (str. 269). Azda práve preto musel apoštol Pavol tak silne zdôrazňovať Kristov kríž: slovo kríža je bláznovstvom pre tých, čo idú do záhuby, ale pre tých, čo sú na ceste spásy, teda pre nás, je Božou mocou (1Kor 1, 18).

Aj dnes je pravdou, že mnohí zostávajú v pozícii nevery nie z vlastného presvedčenia, ale z faktu, že nechcú chápať, čo Boh od nás vyžaduje, keď nám Ježiš hovorí: Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma (Mt 16, 24). Vieme, že práve Kristov kríž sa stal symbolom vážneho utrpenia, ale aj toho najväčšieho víťazstva – nad hriechom a nad smrťou. Aj keď v koncepcií bežného, povrchného myslenia sveta je to čosi neprijateľné, Boh si zvolil práve tento prejav lásky k človeku, aby ponížil ľudskú namyslenosť a velikášstvo: Lebo, čo je u Boha bláznivé, je múdrejšie, ako ľudia a čo je u Boha slabé, je silnejšie ako ľudia (1Kor 1, 25).
Pre nás je dôležité len to, aby sme pochopili, že naša viera sa viac ozrejmuje v správnom zvládnutí osobných ťažkostí a krížov, ako v prázdnom mudrovaní nad problémami života; viac v prijatej zodpovednosti, ako v lacných špekuláciách. A toto sa dá pochopiť len v „logike“ kríža. Preto Cirkev mnohokrát dáva toto znamenie pred zrak, aby sme si osvojovali Kristov postoj k víťazstvu nad svetom, ktoré bolo v histórii mnohokrát ozrejmené viacerými udalosťami. A my vieme, že práve kríž je najväčším postrachom aj diabla, ktorý pred ním kapituluje.

Preto dnes viac ako inokedy zahľaďme sa do Ježišových rán na kríži, ktorý po celý týždeň bude vystavený v našich chrámoch a uvedomme si, čo nám do našej situácie bez Boha chce Kristus povedať výkrikom z kríža: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ Či náhodou som už ja nepustil Boha..?

Nech nám ďalší týždeň Veľkého pôstu o to intenzívnejšie plynie v príprave na ten najtragickejší deň ľudských dejín, v ktorý človek pribil Boha na kríž, a On to s láskou premenil v dar nového života pre každého z nás s dôkazom svojho vzkriesenia v nedeľu Paschy.

+Milan Chautur CSsR

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.