(4) Mojžiš včasráno vstal a vystúpil na vrch Sinaj, ako mu prikázal Pán; v rukách mal dve kamenné tabule. (5) Keď Pán zostúpil v oblaku, Mojžiš zostal stáť s ním a vyslovil Pánovo meno. (6) Pán prešiel popred neho a volal: „Pán, Pán, Boh je milosrdný a láskavý, zhovievavý, veľmi milostivý a verný.“ (8) Mojžiš sa rýchlo sklonil až po zem, klaňal sa (9) a vravel: „Pane, ak som našiel v tvojich očiach milosť, prosím, poď s nami. Áno, je to ľud tvrdej šije, ale ty odpustíš naše neprávosti a hriechy a budeme tvoji.“
Ex 34,4b–6.8–9
Stručný text z Knihy Exodus na dnešnú slávnosť Najsvätejšej Trojice je potrebné čítať v širších súvislostiach. Izraeliti porušili zmluvu s Bohom; zo zlata si nechali urobiť teľa a klaňali sa mu (32,1–6). Dopustili sa modloslužby, lebo na Božie miesto dali svoju predstavu o ňom. Mojžiš reaguje zničením kamenných tabúľ aj zlatého teľaťa (32,19.20). Navyše sa opakovane prihovára za ľud u Pána a prosí o odpustenie. Boh sa rozhodne obnoviť zmluvu a nahradiť zničené tabule (34,1). Tesne predtým Mojžiš úpenlivo žiada Pána: „Ukáž mi, prosím, svoju slávu!“ (33,18). V jeho slovách sa ukrýva hlboká túžba po Bohu, ktorú má v sebe každý z nás.
Keď Písmo používa spojenie Božia sláva (hebr. kavod), vyjadruje Božiu transcendenciu a súčasne jeho prítomnosť. Božia sláva obklopuje Boží zjav (t. j. Boha samotného) tak, že ho za ňou nemožno vidieť. (Tiňo, 855). Azda si ju môžeme pre lepšie priblíženie predstaviť ako rúško, ktoré sa stalo bežnou súčasťou nášho života 😷 Boh odpovedá na Mojžišovu žiadosť pozitívne. Hoci tvár zostane pred Mojžišom skrytá, bude mu umožnené vidieť Božiu slávu; Pán sa mu ukáže odzadu (33,23). Práve toto už ohlásené Božie zjavenie (teofánia) je obsahom nášho liturgického čítania. Paradoxné je, že text sa zameriava viac „na zvuk, než na obraz“. Dôležitejšie ako to, čo Mojžiš vidí, je to, čo počuje (Propp, 609).
Čo Mojžiš počuje? Dvakrát zaznieva Božie meno Jahve – Ja som – z rozprávania o horiacom kríku (3,14). Izrael má skúsenosť, že Boh je, a následne sa uvádza, aký je:
„Pán (Jahve), Pán (Jahve) je milostivý a láskavý Boh, zhovievavý, veľmi milosrdný a verný (v. 6). On preukazuje milosrdenstvo tisícom, odpúšťa neprávosť, zločiny a hriech, ale nič nenecháva nepotrestané: on navštevuje vinu otcov na deťoch a detných deťoch až do tretieho a štvrtého pokolenia! (v. 7)“.
Ex 34
Boh prezrádza o sebe niečo viac, podrobnejšie sa predstavuje, pokračuje v odhaľovaní svojej identity. Židovská tradícia dáva našim veršom názov Trinásť atribútov Boha (Sarna, 216). Sú zhrnutím myšlienky, že Boh Jahve sa nebude prispôsobovať rozmarom Izraela; chce sa im darovať, ale musia ho brať takého, aký je (Durham, 454). Nie Boh má byť podľa našej predstavy, ale my máme byť na jeho obraz.
Dôležitý príspevok dnešnej perikopy z 34. kapitoly Knihy Exodus k otázke Boha je v tom, že Boha si nesmieme nahrádzať svojimi predstavami. Dobrá správa pre nás je, že Boh sa dal človeku poznať ešte viac. V osobe Ježiša Krista nám ukázal, že nie je hrozivou jednotou ani netrpí osamelosťou (Chesterton, 118), ale je spoločenstvom lásky. Otec, Syn a Duch Svätý pozýva každého do známeho dialógu milosti a láskavosti, milosrdenstva a vernosti, ale aj spravodlivosti, ktorej nikdy nebude ľahostajné, že sa dopúšťame hriechov a konáme zlo. Spolu s Mojžišom sa dnes skloňme pred týmto tajomstvom Boha a osviežme sa ním. Všetkým cteným čitateľkám a čitateľom prajem požehnanú nedeľu Najsvätejšej Trojice.
„Milosť Pána Ježiša Krista a Božia láska i spoločenstvo Svätého Ducha nech je s vami všetkými.“ (2 Kor 13,13)
Foto: Yøe Kovalík
Hudba: BCC Worship – Otvorme brány
Literatúra:
DURHAM, J. I., Exodus (Word Biblical Commentary; Dallas 1987) III.
CHESTERTON, G. K., Ortodoxie (Praha 2000).
PROPP, W. H. C., Exodus 19–40 (Anchor Yale Bible; New Haven; London 2008).
SARNA, N. M., Exodus (The JPS Torah Commentary; Philadelphia 1991).
TIŇO, J., Exodus (Komentáre k Starému zákonu; Trnava 2013).
