Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi A – slovo k prvému čítaniu (Dt 8,2–16)

Mojžiš povedal ľudu: (2) „Spomínaj si na celú cestu, ktorou ťa Pán, tvoj Boh, týchto štyridsať rokov viedol po púšti, aby ťa pokoril a vyskúšal, aby sa ukázalo, čo je v tvojom srdci, či budeš zachovávať jeho prikázania alebo nie. (3) Pokoril ťa, nechal ťa hladovať a potom ti dal za pokrm mannu, ktorú si nepoznal ani ty, ani tvoji otcovia, aby ti ukázal, že nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Pánových úst. (14b) Nezabudni teda na Pána, svojho Boha, ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva, (15) a viedol ťa cez veľkú a hroznú púšť, kde boli ohnivé hady a škorpióny, po vyprahnutej zemi bez vody, ktorý pre teba z najtvrdšej skaly vyviedol vodu (16a) a sýtil ťa na púšti mannou, ktorú nepoznali tvoji otcovia.“

Dt 8,2–3.14b–16a

Mojžiš v dnešnom čítaní z Knihy Deuteronómium vyslovuje poučenia z putovania púšťou s ohľadom na život v zasľúbenej krajine. Text sa skladá z dvoch častí (v. 2–3 a v. 14b–16a), ktoré majú spoločných niekoľko tém. Obidve sa odvolávajú na cestu po púšti (v. 2 / v. 15.16), ktorou Izraela viedol Boh (v. 2 / v. 15). Spája ich aj rovnaký slovný základ poznať (v. 3 / v. 16), a keby sme dočítali 16. verš až do konca, videli by sme, že sa v nich opakuje výraz pokoril a vyskúšal (v. 2 / v. 16b).

Prvé Mojžišove slovo ľudu je spomínaj si (od hebr. zakar). Viac by sa tu hodil preklad pamätaj. Rovnakú formuláciu obsahuje totiž príkaz Desatora spojený so svätením soboty: Pamätaj, že si bol otrokom v egyptskej krajine a že ťa Pán, tvoj Boh, vyviedol…“ (Dt 5,15). Nachádza sa znova aj v závere našej kapitoly: pamätaj na Pána, svojho Boha, ktorý ti dáva silu nadobúdať bohatstvo“ (Dt 8,18). Pamäť pomáha jednotlivcovi poučiť sa z minulosti. Analogicky môžeme hovoriť aj o pamäti spoločenstva, resp. národa, v tomto prípade Izraela. Boží ľud má pamätať na púšť a na Božiu prítomnosť v nej (Christensen, 171). Spomienky na pustatinu nie sú príjemné, ale Písmo pozýva ísť do hĺbky, hľadieť za prekážky a ťažkosti. Posolstvo prvej časti nášho liturgického čítania je veľmi pekné; aj v tých najväčších trápeniach, či krízach, Boh koná v prospech svojho ľudu.

Na začiatku druhej časti čítania je výzva: „nezabudni na Pána, svojho Boha“ (v. 14b). V ďalších veršoch ôsmej kapitoly, ktoré lekcionár neuvádza, sa dozvedáme o zabudnutí ešte viac. Téma pamätania sa tu rozvíja o nepamätanie. Mojžiš upozorňuje: „Dávaj pozor, aby si potom nezabudol na Pána“ (v. 11). Potom, čiže v zasľúbenej krajine, keď sa k dostatku jedla pridá pohodlné bývanie (v. 12), veľké stáda, striebro a zlato (v. 13), Izraelu hrozí, že zabudne, od koho to všetko pochádza. Je tu tendencia pripisovať úspech iba vlastnému úsiliu a schopnostiam (Christensen, 174). Táto náklonnosť nie je cudzia ani nám, súčasným ľuďom, ktorí žijeme v pomerne veľkom blahobyte. Písmo hovorí, že srdce človeka, ktorý zabúda, že je obdarovaný, sa vzprieči (v. 14a), ale nejde o nič iné ako o obyčajnú pýchu. Ale aj na tú existujú lieky.

Boh Izraelu prejavil svoju prítomnosť štvorakým spôsobom: vyvedením z otroctva (v. 14); sprevádzaním na púšti; darom vody (v. 15); a mannou (v. 16). Manna ako pokrm sa nám kresťanom od začiatku vďaka Ježišovi spája s tajomstvom Eucharistie. On sa v evanjeliu predstavuje ako živý chlieb, ktorý zostúpil z neba (Jn 6,51). Prvé čítanie dnešnej slávnosti Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi nám pripomína práve rozmer Eucharistie ako pokrmu. Jedlo nepotrebujú sýti, ale hladní. Okrem toho ukazuje Eucharistiu aj ako prameň oslobodenia zo skutočností, čo nás zväzujú. Eucharistický Kristus nás takisto sprevádza a utišuje v nás smäd po láske a pravde.

Nezabudnime na svojho Boha, pripomínajme si, čo pre nás osobne už urobil v minulosti. Spomíname si, hľadíme aj do budúcnosti, ale výzvou je dnešok – prítomnosť. Pre jej správne prežívanie nám môžu byť nápomocné slová, ktoré počujeme pri každej svätej omši: toto robte na moju pamiatku. Čo máme robiť na jeho pamiatku? Stávajme sa eucharistickými ženami a mužmi; skúsme sa mu čo najviac pripodobniť – v zmýšľaní, postojoch, slovách. Všetkým požehnaný a radostný deň.

Foto: Yøe Kovalík
Hudba: Južania – Kristus: živý chlieb
Literatúra: CHRISTENSEN, D. L., Deuteronomy 1–21:9, Revised (Word Biblical Commentary; Dallas 2001) 6A.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.