Božie Slovo sa raz narodilo v tele (v čom sa zjavila jeho dobrota a láska k človeku), ale pre tých, čo po ňom túžia, chce sa stále znova rodiť duchovne. Stáva sa dieťaťom a rastie úmerne s rozvojom ich čností. Zjavuje sa v takej miere, v akej je kto schopný prijať ho. Pritom nezužuje závistlivo a žiarlivo svoju nesmiernu veľkosť, len skúma, akým spôsobom a do akej miery sú schopní vidieť ho tí, čo po ňom túžia, ale jeho tajomstvo je také veľké, že ostáva navždy nepochopiteľné pre všetkých.
Preto keď svätý Apoštol múdro uvažuje o hĺbke tohto tajomstva, hovorí: „Ježiš Kristus je ten istý včera i dnes a naveky.“ Tým chce povedať, že toto tajomstvo je vždy nové: nijaká myseľ ho nikdy nemôže úplne pochopiť, a preto nestarne.
Narodil sa Kristus, Boh, vzal si telo obdarené rozumovou dušou a stal sa človekom; on, čo dal povstať všetkým veciam z ničoho. Vo dne jasne žiari hviezda od Východu a vedie mudrcov na miesto, kde leží Slovo, ktoré si vzalo telo. Ona ukazuje, že Slovo, hoci bolo obsiahnuté v zákone a prorokoch, tajomne prevyšuje zmyslové poznanie a pohanov privádza k jasnému svetlu poznania.
Správne chápaná reč zákona a prorokov privádza ako hviezda k poznaniu vteleného Slova tých, čo sú silou milosti povolaní podľa Božieho rozhodnutia.
Boh sa stáva dokonalým človekom a nič nemení na ľudskej prirodzenosti, výnimkou je iba hriech (ktorý napokon ani nepatrí k prirodzenosti človeka), aby svojím telom ako návnadou zlákal pažravého draka, ktorý nenásytne dychtí po ľudskom tele. Božská sila skrytá v tomto tele mala mu byť jedom, ktorý ho úplne zničí, ale pre ľudskú prirodzenosť bude tá istá božská sila skrytá v tele liekom, ktorý v nej obnoví prvotnú milosť. Drak kedysi vychrlil svoj jed na strom poznania a skazil ľudskú prirodzenosť, ktorá ho ochutnala; teraz sa opovážil zhltnúť aj Pánovo telo, lenže božská sila v ňom ukrytá ho porazila a zničila.
Veľké tajomstvo Božieho vtelenia zostane navždy tajomstvom. Veď ako môže byť Slovo bytostne ako osoba v tele, keď je tá istá osoba celá bytostne u Otca? Ako to, že to isté Slovo, ktoré je celou svojou prirodzenosťou Bohom, stalo sa celou prirodzenosťou človekom, a pritom ani z jednej prirodzenosti nechýba: ani z božskej, ktorou je Boh, ani z našej, ktorou sa stal človekom?
Jedine viera chápe tieto tajomstvá, lebo ona je podstatou a základňou vecí, ktoré prevyšujú každý pochop ľudskej mysle a rozumu.
Z Päťsto kapitol svätého opáta Maxima Vyznávača
(Centuria 1, 8-13: PG 90, 1182-1186)