Mária a Cirkev
Boží Syn je prvorodený medzi mnohými bratmi. On bol od prirodzenosti jediný, ale milosťou pripojil k sebe viacerých a tí sú s ním jedno. Lebo tým, ktorí ho prijímajú, „dal moc stať sa Božími deťmi“.
Keď sa teda stal Synom človeka, mnohých urobil Božími synmi. On, svojou láskou a mocou jediný, pripojil k sebe mnohých a oni, hoci sú svojím telesným zrodením viacerí, božským znovuzrodením sú s ním jedno.
Kristus je jeden, lebo hlava a telo tvoria celého a jediného Krista: jeden Syn jedného Boha v nebi a jednej matky na zemi; teda mnohí synovia, a predsa len jeden syn. Lebo ako hlava a údy sú jeden syn, a pritom viacerí synovia, tak aj Mária a Cirkev sú jedna matka, a pritom viaceré; jedna panna, a viaceré.
Obe sú matky, obidve panny; aj jedna, aj druhá počala bez žiadostivosti z toho istého Ducha. Obe rodia Bohu Otcovi potomstvo bez hriechu. Tá prvá zrodila pre telo hlavu bez jediného hriechu, druhá odpúšťaním všetkých hriechov rodí hlave telo. Obidve sú Kristove matky, ale ani jedna bez druhej nerodí celého Krista.
Preto čo sa v Písme inšpirovanom Bohom hovorí o panne a matke Cirkvi všeobecne, to platí o Panne Márii osobne, a čo sa hovorí osobitne o panne a matke Márii, to sa právom chápe o panne a matke Cirkvi všeobecne. A keď sa hovorí o niektorej z nich, výrok platí skoro zameniteľne a nerozlíšene o obidvoch.
A istým spôsobom je každá veriaca duša nevestou Božieho Slova, Kristovou matkou, dcérou a sestrou a plodnou pannou. Teda čo hovorí Božia múdrosť čiže Otcovo Slovo o Cirkvi všeobecne, to platí o Márii osobitne a jednotlivo o veriacej duši.
Ona hovorí: „Budem sa zdržiavať v Pánovom dedičstve.“ Pánovo dedičstvo je všeobecne Cirkev, osobitne Mária a jednotlivo každá veriaca duša. V stánku Máriinho lona sa Kristus zdržal deväť mesiacov, v stánku veriacej Cirkvi sa zdrží až do konca sveta a v poznaní a láske veriacej duše sa bude zdržiavať po všetky veky vekov.
Z Rečí blahoslaveného Izáka di Stelle
(Sermo 51: PL 194, 1862-1863. 1865)
