13 Po ich odchode sa Jozefovi vo sne zjavil Pánov anjel a povedal: „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku, ujdi do Egypta a zostaň tam, kým ti nedám vedieť, lebo Herodes bude hľadať dieťa, aby ho zmárnil.“ 14 On vstal, vzal za noci dieťa i jeho matku a odišiel do Egypta. 15 Tam zostal až do Herodesovej smrti, aby sa splnilo, čo povedal Pán ústami proroka: „Z Egypta som povolal svojho syna.“
16 Keď Herodes zbadal, že ho oklamali, veľmi sa rozhneval a dal povraždiť v Betleheme a na jeho okolí všetkých chlapcov od dvoch rokov nadol, podľa času, ktorý zvedel od mudrcov.17 Vtedy sa splnilo, čo povedal prorok Jeremiáš: 18 „V Ráme bolo počuť hlas, nárek a veľké kvílenie: Ráchel oplakáva svoje deti a odmieta útechu, lebo ich niet.“
19 Po Herodesovej smrti sa Pánov anjel zjavil vo sne Jozefovi v Egypte 20 a povedal mu: „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku a choď do izraelskej krajiny. Tí, čo striehli na život dieťaťa, už pomreli.“ 21 On vstal, vzal dieťa i jeho matku a vrátil sa do izraelskej krajiny. 22 Ale keď sa dopočul, že v Judei kraľuje Archelaus namiesto svojho otca Herodesa, bál sa ta ísť. Varovaný vo sne, odobral sa do Galilejského kraja. 23 Keď ta prišiel, usadil sa v meste, ktoré sa volá Nazaret, aby sa splnilo, čo predpovedali proroci: „Budú ho volať Nazaretský.“
Niekoľko dní po sviatkoch Narodenia Pána sme konfrontovaní s nepríjemnými udalosťami. Vražda, útek, emigrácia, neistota, strata domova… už je preč idylka betlehemskej noci a radosti. Sme späť v každodennosti, poznačenej svetlom i tieňmi. Evanjelia neničia našu radosť, práve naopak, ukazujú nám realitu takú aká naozaj je. Je našou spoločnou skúsenosťou, že existujú dobrí aj zlí ľudia. Ľudia, ktorí sa snažia o dobro, dôverujú Bohu a nevzdávajú to. A zároveň sú ľudia, ktorým nič nie je sväté a neváhajú zneužiť ani Bibliu.
Toto sme dnes počuli, toto čítame: Herodes chce vedieť, kde sa má nový kráľ narodiť. A znalci poctivo odpovedajú. Podľa Biblie v judskom Betleheme podľa slov proroka Micheáša. A čo urobí? V jeho srdci sa zrodí myšlienka pomsty: už viem, kde treba udrieť, koho treba likvidovať.
Na druhej strane je Jozef. Dôveruje Bohu a Boh ho aj vedie v každodennosti: ukazuje mu východisko, vedie ho. Je síce pravdou, že sa stáva spolu s Ježišom a Máriou utečencom, bez domova, cudzincom bez práv, ale predsa žijú. Zachránil ich sám Pán. Znovu sú udalosti popretkávané slovami Písma. Toto sa stalo, aby sa splnilo slovo proroka. Nemožno nevidieť, že slovo Božie vstupuje do života a vedie. Jozefa vedie Slovo a ukazuje záchranu.
Dva typy ľudí, dva typy životného štýlu. Dva typy rozhodovania. Naša každodenná skúsenosť. Prvý žalm veľmi trefne hovorí:
Blažený človek […] čo v zákone Pánovom má záľubu […] 3 Je ako strom zasadený pri vode, čo prináša ovocie v pravý čas, a jeho lístie nikdy nevädne; darí sa mu všetko, čo podniká.
4 No nie tak bezbožní, veru nie; tí sú ako plevy, čo vietor ženie pred sebou. (Ž 1)
Vieme si živo predstaviť tieto symboly. Plevy sú prázdne, ľahké. Niet v nich nič, niet v nich stálosti a preto ich vietor života ľahučko odveje. A keď neodveje, spália sa. Plevy sa pália. Zničia. Prorok Jeremiáš (Jer 17,5-8) rozvíja myšlienku ďalej:
5 Toto hovorí Pán: „Zlorečený je muž, ktorý dôveruje v človeka a telo urobil svojou oporou, ale od Pána sa mu srdce vzdialilo.
6 Je ako tamariška na púšti, neuzrie prichádzať blaho,
býva v púšti na vyhoreniskách,
v zemi soľnatej, neobývanej.
7 Požehnaný je muž, ktorý dôveruje v Pána, Pán bude jeho nádejou.
8 Je ako strom, zasadený pri vode, čo si vystiera k potoku korene,
nebojí sa, keď prichádza horúčosť, lístie mu ostáva zelené.
V suchom roku nemá starosti a neprestáva rodiť ovocie.
Potom pokračuje takto (v. 9): Srdce je klamlivejšie ako čokoľvek iné a rozjatrené, kto sa v ňom vyzná? Za dvoma typmi ľudí, za dvoma typmi životného štýlu, za dvoma typmi rozhodovania, stojí srdce. Ľudské srdce, to vnútro človeka, kde je človek sám sebou. Kde je človek sám so sebou. Tam všetko začína.
V Herodesovom srdci bol strach a on sám, jeho predstavy šťastia, do ktorých sa nikto iný nezmestil. Pozeral iba na seba. Z dejín sa dozvedáme, že ľudia ho neznášali už počas života. Keď zomrel, ľud v hneve rozbil jeho hrobku aj hrob. Dve tisícročia sme nevedeli, kde sa nachádza. Až pred 7 rokmi izraelský archeológ prof. Netzer ho našiel: bola to úplne rozmliaždená hrobka, akoby na drobný štrk zomletý kameň. Namáhavo skladal drobné časti, aby našiel typický ornament. Ten „zradil“ Herodesovu hrobku.
V Jozefovom srdci bol rovnako strach. Strach o dieťa, matku, o vlastný život. V jeho srdci však bolo miesta aj pre iných. Aj pre Boha. A práve kvôli tomu ho viedol, zachraňoval a ukazoval cestu (vv. 13,19,22). Jozef žil a nielen prežil.
My sami sa o niekoľko dní, po „tých druhých sviatkoch“, vrátime do každodennosti. Do všedného dňa poznačeného svetlom i tieňmi, dobrom i zlom. Nevyhneme sa dobrým ani zlým ľuďom. Dobrá správa je, že stále môžeme žiť ináč. Neostať sami, ale mať skúsenosť toho, že Pán si svojich vedie, chráni, ukazuje riešenia. Že vstupuje do každodennosti veľmi konkrétne. Toto je tá dobrá zvesť. Boh je skutočne s nami: Emanuel. Závisí však od teba, čo je v tvojom srdci. Kto každý sa tam zmestí? Je tam miesto aj pre Boha? Pre jeho Slovo? Pre človeka vedľa teba? Je tam miesto pre spravodlivosť, pravdu, čestnosť, veľkodušnosť? Kto v skutočnosti je v tvojom srdci?
Evanjeliá sú realistické. Ukazujú život taký, aký je. Sám si môžeš vybrať akou cestou budeš kráčať v Novom roku, vo všedných dňoch, uprostred radostí i starostí. Posolstvo Vianoc je „Boh je s nami“. A ty máš možnosť toto posolstvo zažiť na vlastnej koži.
©róbert jáger, 2013, foto: zrekonštruovaná hrobka Herodesa Veľkého, Hebrejská Univerzita, Jeruzalem.
