Pán dal otcovi vážnosť, ktorá je vysoko nad deťmi, a upevnil právo matky nad synmi. Kto si váži otca, očisťuje sa z hriechov; bude sa ich zdržiavať a bude vyslyšaná jeho každodenná modlitba. A zbiera poklady ten, kto má v úcte matku. Kto si váži otca, bude sa radovať zo svojich detí a budú vyslyšané jeho modlitby. Kto si váži otca, bude dlho žiť, a kto poslúcha otca, potešuje matku. Syn môj, buď oporou svojmu otcovi v starobe a nezarmucuj ho, kým je nažive. Ak slabne na mysli, buď trpezlivý a nepohŕdaj ním, kým ty si pri plnej sile. Nezabudne sa ti, že si mal súcit s otcom, odráta sa ti z hriechov, ktoré si napáchal a zveľadí sa ti v spravodlivosti.
(Sir 3,3-7; 14-17a)
Izraelská spoločnosť bola patriarchálna. V kontexte vtedajšej doby zastávali dôležité funkcie takmer vždy iba muži. Napriek tomu je Biblia revolučná v pohľade na ženy. Nejde tu o nejakú feministicky podfarbenú emancipáciu, ale žene je priznaná rovnaká dôstojnosť ako mužovi. Základom je ten istý pôvod, obaja pochádzajú od Boha. To sa pretavuje do konkrétností skrze prikázanie „Cti svojho otca a svoju matku.“ (Ex 20,12)
Citovaný príkaz Desatora nerobí rozdiel medzi otcom a matkou. Obidvom prináleží rovnaká úcta a Sväté písmo o tom nepolemizuje. Sirachovec v prvej časti čítania pozitívne motivuje k úcte. Môžeme si tiež všimnúť, že nepíše o vlastnostiach rodičov. Deti sa vždy majú snažiť o úctu k jednému aj druhému. Tu nemá miesto žiadna „opodstatnená“ neúcta voči rodičom.
Dnes keď je spochybňovaný prirodzený základ rodiny, stavia sa nám pred oči nadprirodzený prvok; vážnosť otca aj právo matky sú od Pána. Boh žiada od detí úctu k rodičom. Úloha rodičov (v prirodzenom aj nadprirodzenom poriadku) je tiež veľmi náročná a zodpovedná. Tak jedni (deti) ako ja druhí (otec a matka) sa však môžu spoľahnúť na hojnú Božiu milosť darovanú skrze Ježiša Krista (Jn 1,17).
© Jozef Kohut, 28.12.2013
(foto: Dominik Lakatoš)
