Nataša

P1150112Konečne napadal sneh. Z nemastnej-neslanej zimojesene sa zrazu vykľula snehobiela nádhera s tuhým mrazom. Aspoň že to, vzdychla si Nataša a zababušená ako cibuľa, vybrala sa do školy. Dnes ju čaká písomka. Nebude to vôbec ľahké. Čím viac písomiek pribúdalo, tým to bolo pre ňu ťažšie.

Zo školy vliekla v batôžku všetku ťažobu sveta. Sneh vržďal pod nohami, bolo krásne.

„Ahoj, Nataša,“ volali za ňou kamaráti, „pôjdeme večer lyžovať?“

„Rada by som, ale musím opraviť písomky, blíži sa polročné vysvedčenie,“ vzdychla si Nataša a bolo jej ľúto, že nepôjde s kamarátmi na svah.

„Ak by si si to rozmyslela, vieš kde nás nájdeš,“ nedali sa len tak odbiť.

„OK,“ zamávala im Nataša a zabočila za roh.

Vošla do kostola. Vytiahla si Sväté Písmo a náhodne ho otvorila. Čítala: „…čo je v zákone dôležitejšie – spravodlivosť, milosrdenstvo a vernosť!“

Zahľadela sa na svätostánok: „Wau, Pane, to mi chceš povedať, že mám byť pri opravovaní písomiek nie len spravodlivá ale aj milosrdná…? A verná…? Naozaj takto to mám urobiť…? Ďakujem, urobím všetko, ako si mi povedal…“ Ešte chvíľka tichej radosti a hajde pracovať. Batôžtek bol razom ľahší.

A večerné lyžovanie? Stihla ho a do sýta si užívala poloprázdny svah. Za každým oblúčikom si šepkala: spravodlivosť…, milosrdenstvo…, vernosť Kamaráti nerozumeli. Spýtajú sa jej na to po lyžovačke pri čaji. Teraz sa treba vyblázniť.

© Júlia Hubeňáková, 17. 1. 2016   2. Nedeľa v Cezročnom období

V Káne Galilejskej bola svadba. Bola tam aj Ježišova matka. Na svadbu pozvali aj Ježiša a jeho učeníkov.

Keď sa minulo víno, povedala Ježišovi jeho matka: „Nemajú vína.“

Ježiš jej odpovedal: „Čo mňa a teba do toho, žena? Ešte neprišla moja hodina.“

Jeho matka povedala obsluhujúcim: „Urobte všetko, čo vám povie!“

Stálo tam šesť kamenných nádob na vodu, ktoré slúžili na očisťovanie, ako bolo zvykom u Židov, každá na dve až tri miery. Ježiš im povedal: „Naplňte nádoby vodou!“ A naplnili ich až po okraj.

Potom im povedal: „Teraz načrite a zaneste starejšiemu!“ A oni zaniesli.

Keď starejší ochutnal vodu premenenú na víno – on nevedel, skade je, ale obsluhujúci, čo načierali vodu, to vedeli –, zavolal si ženícha a vravel mu: „Každý človek podáva najprv dobré víno a horšie až potom, keď si hostia upili. Ty si zachoval dobré víno až doteraz.“

Toto urobil Ježiš v Káne Galilejskej ako prvé zo znamení a zjavil svoju slávu. A jeho učeníci uverili v neho. Jn 2, 1-11

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *