„Istý človek mal dvoch synov. 12 Mladší z nich povedal otcovi: »Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí.« A on im rozdelil majetok. 13 O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil. 14Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu. 15 Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť. 16 I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával. 17 Vstúpil teda do seba a povedal si: »Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. 18 Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. 19 Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.« 20 I vstal a šiel k svojmu otcovi. Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. 21 Syn mu povedal: »Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom.« 22 Ale otec povedal svojim sluhom: »Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! 23 Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme, 24 lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.« A začali hodovať. 25 Jeho starší syn bol práve na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec.26 Zavolal si jedného zo sluhov a pýtal sa, čo sa deje. 27 Ten mu povedal: »Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil zdravý.« 28 On sa však nahneval a nechcel vojsť. Vyšiel teda otec a začal ho prosiť. 29 Ale on odpovedal otcovi: »Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. 30 No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.« 31 On mu na to povedal: »Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje. 32 Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.«“ (Lk 15,11-32)
Mladší syn si berie to, čo mu právom patrí. Časť dedičstva, majetku otca. Je pravdou, že si to žiada príliš skoro. Dedičstvo sa delí až po otcovej smrti. Ale zaujímavejší detail je synova životná cesta po tom, čo vzal svoju budúcnosť do vlastných rúk.
Odchádza do ďalekého kraja, kde sa realizuje jeho sen. Sen slobody, sen sebaurčenia, sen sebarealizácie. Tam si urobil to, čo sám uznal za vhodné. To, čo chcel. V ďalekej krajine, kde otcova autorita nesiaha. Spôsob, akým realizuje svoj sen je v gréčtine vyjadrený slovom asotos. Mohli by sme ho opísať ako „opak normálnosti“, „opak zdravého rozumu“, „opak toho, čo ho môže zachrániť“. Základ slova je totiž v slovese zachrániť.
Je to zaujímavý pohyb, lebo syn si myslí, že v ďalekej krajine, iným, od otcovského domu odlišným spôsobom, dosiahne plnú sebarealizáciu. Zachráni seba a svoje sny. Zdá sa, že mu to istý čas vychádza. Neuvažuje o návrate. Neprehodnocuje. Až vo chvíli, keď všetko rozhádže, až vtedy zistí, že zostal sám. A keď sa situácia zhorší, už mu nemá ani kto pomôcť. Starí priatelia boli priateľmi jeho majetku. Nie jeho vlastní. Na dne si uvedomuje rozdiel.
Akoby sme čítali osobné dejiny mnohých. A možno aj svoje vlastné. Mimo môjho je to lepšie. Iste Ježiš hovorí o náboženskom a morálnom kontexte. Nie o kultúrnom. Kultúru budujeme na základe vnútorného presvedčenia, teda na základe náboženského presvedčenia: viazania sa alebo neviazania sa na Boha. toto znamená nábeženskosť.
Dom Otca je židovský spôsob života. Kde hebrejské yehudim – židia sa odvádza od slovesného koreňa chváliť. Žid je ten, kto chváli Boha za jeho starostlivosť a priazeň. Za slobodu, ktorú dáva. Za usmernenia, ktorými pomáha. Syn zahodil tento spôsob. Lebo si našiel „lepší“. Okľukou však zistil, že sa mýlil. Okľukou experimentu. Bohužiaľ, stal sa mu fatálnym. Stratil všetko.
Dobrá zvesť, nádej, však spočíva v uvedomení si vlastnej chyby, rozhodnutí návratu a reálnom kroku. Vstal a vrátil sa. A otec ho už dávno očakával. To, čím ho otec prekvapí je ďalší zaujímavý detail celého príbehu: dáva mu priniesť stolen ten proten – najlepšie šaty. V skutočnosti však proten znamená naraz viac vecí – prvé, výnimočné, najdrahšie, najlepšie. Otec mu necháva priniesť to, čo je najlepšie a čo zároveň bolo aj tým prvým, čo už vlastnil.
Tento príbeh pomáha nám samým – rovnako ako prvým poslucháčom. K Ježišovi prichádzala spodina kultúrnej a náboženskej spoločnosti: mýtnici a hriešnici. Spodina, ktorou pre ich morálne správanie ostatní pohŕdali. Na povzbudenie tejto spodiny povie Ježiš tri podobenstvá o milosrdenstve. Dnes sa aj ja môžem pozrieť do tohto zrkadla a objaviť seba. Možno práve v omyle vlastnej predstavy. Predstavy, kde je moje šťastie a ako ho môžem dosiahnuť. Nehrabeme sa vo vlastnej minulosti alebo v analýze súčasnosti kvôli tomu, aby sme seba samých zavrhli. Ale aby sa nám otvorili oči. Zmena je vždy možná. Boh, ktorý nás neustále sprevádza aj teraz je ochotný priniesť to najlepšie, čo pre teba i pre mňa má. Zároveň máme povinnosť ohlasovať túto dobrú novinu. Nádej. Nie teoreticky. Ale v úprimnom rozprávaní príbehu vlastného omylu a návratu. Návratu a prekvapenia z prijatia.
©Róbert Jáger, 2014
ilustrácia Charlie Mackesy: Návrat márnotratného syna
