6. nedeľa cez rok A – pohľad ekonóma

6_cezrok_A_ek (720x480)Pravidlá, zákony, nariadenia, usmernenia, vyhlášky, predpisy,…. a mohli by sme menovať ďalej. Pre našu krajinu je typické každú chvíľu meniť zákony. Je zaujímavé sledovať ako sa zákony nemenia predovšetkým nie preto, aby sa odstránili nedostatky, ale z politickej vôle. V našej krajine je zmena zákonov na dennom poriadku. Avšak Ježiš k nám dnes prichádza s veľmi vážnym konštatovaním: „Ale vaša reč nech je ‚áno áno‘, ‚nie nie‘. Čo je navyše, pochádza od Zlého.“ Stále počúvame negatívne správy a už sa nad nimi ani nezamýšľame. Avšak zabúdame na to, že všetko záleží od postoja každého jedného z nás. Ako je to inde vo svete? „Napriek všetkým problémom má Amerika mnoho vecí, ktoré nám v Európe chýbajú – spoločný jazyk (my máme v Luxembursku obrovskú budovu, kde sa tony dokumentov superštátu EÚ musia prekladať do všetkých jazykov), vrodené podnikateľstvo a akčnosť, ešte stále naj lepšie vedecké talenty z celého sveta, obrovský patriotizmus, ale aj úctu pred zákonom. Čo máme my u nás? Ľudí, ktorým sa chce stále menej pracovať. Pribúdajúcich úradníkov, kontrolórov, certifikátorov, politikov a kriminálnikov (posledné dve skupiny sa od seba odlišujú čoraz ťažšie). Máme u nás aj bohatých a úspešných ľudí – pozerám sa na „smotánku“ okolo seba. Jeden vytuneloval peniaze zo štátnej mliekarne, druhý z podniku, ktorý už tiež neexistuje, ďalší sa priživujú na rôznych fondoch, alebo postupne oberajú obec o jej majetok. Najhoršie na tom je, že to už ľuďom ani neprekáža. Tak ako za komunistov – hodia do urny svoj hlas a mávnu rukou. Aj obec, v ktorej bývam, je taký malý Detroit. Obyvatelia zatiaľ neodchádzajú, ale obec vyzerá ako po občianskej vojne – rozbité cesty, skládky smetí a neporiadku, zničené lavičky v parku, rozpadávajúci sa majetok obce. Sú však aj veci, ktoré sa rozvíjajú – nehnuteľnosti a firmy starostu, jeho príbuzných a známych. Kedy sa to zmení? V slovenskej hymne sa spieva, že naše Slovensko dosiaľ tvrdo spalo. Ja som presvedčený, že stále spí veľmi hlbokým spánkom a neverím, že ho dokážu zobudiť ľudia bez vízie a snov, v tichosti si berúci veci, ktoré im nepatria. Sú ľudia a krajiny, ktoré prespali svoje príležitosti a budúcnosť. To najhoršie na našom ťapákovskom prístupe čakania, bez zbytočného tárania a nepodnikania je však devastácia našich duší,“ píše Ján Košturiak vo svoje knihe Úvahy a podnikaní. (Košturiak, J. – Úvahy o podnikaní. Podnikanie, svet okolo nás a hľadanie zmyslu našich činností) Tento trend, závisť, nenávisť, porušovanie zákonov a schvaľovanie nereálnych zákonov, nevymožiteľnosť práva, rozkrádanie majetku,… už nie sú v kurze, aj keď sa dejú. Samozrejme od každého obyvateľa tejto krajiny záleží, aký postoj zaujme. Budeme naďalej podporovať netalentovaných ľudí, len pre ich pôvod a postavenie ich rodičov? Budeme naďalej neplniť si svoje záväzky, ktoré nám vyplývajú zo zmlúv? Tento postoj spôsobuje nezáujem a apatiu. Máme vypracované zákony o tom, čo je chudoba, a pritom najdôležitejším riešením chudoby je práca, ktorej na Slovensku je dosť. Ale ľudia ju nechcú vidieť, pretože ak chceme odviesť kvalitnú a poctivú prácu, musíme pre to niečo spraviť. Musíme naštudovať problematiku, skoro ráno vstávať a pracovať. A to nie je pohodlné a neprináša to okamžitý zárobok. Navyše naši živnostníci a naše firmy, nie sú pre vládu prioritou. Dokonca už ani naši zamestnanci nie sú prioritou pre tento štát. Prioritou sú ľudia závislí na sociálnom systéme, ktorí tvoria najväčšiu skupinu voličov. Až vtedy, keď naše áno bude áno a naše nie bude nie a budeme takto postupovať vo všetkých oblastiach nášho života, potom sa posunieme ďalej. Potom sa prebudíme z toho tvrdého spánku, bude sa v našej krajine žiť lepšie. Rozhodnutie je na nás. Dôsledky budeme znášať všetci spoločne a budeme znášať aj všetky dôsledky týkajúce sa nášho „áno“ a aj nášho „nie“.  Nemôžeme sa však vyhovárať na nikoho, všetko záleží od nášho postoja.

© Jaroslava Kmecová, 15. 02. 2014

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *