Nedeľa pred Narodením Pána – nedeľa otcov (Mt 1,1-25)

christ the root of the church1 Rodokmeň Ježiša Krista, syna Dávidovho, syna Abrahámovho. 

2 Abrahám mal syna Izáka, Izák Jakuba, Jakub Júdu a jeho bratov,
3 Júda Faresa a Záru z Tamary. Fares mal syna Ezroma, Ezrom Arama.
4 Aram mal syna Aminadaba, Aminadab Násona, Náson Salmona.
5 Salmon mal syna Bóza z Rachaby, Bóz Obeda z Rút, Obed Jesseho 6 a Jesse kráľa Dávida.

Dávid mal syna Šalamúna z Uriášovej ženy. 7 Šalamún mal syna Roboama, Roboam Abiáša, Abiáš Azu, 8 Aza Jozafata, Jozafat Jorama, Joram Oziáša.
9 Oziáš mal syna Joatama, Joatam Achaza, Achaz Ezechiáša. 10 Ezechiáš mal syna Manassesa, Manasses Amona, Amon Joziáša, 11 Joziáš Jechoniáša a jeho bratov za babylonského zajatia.

12 Po babylonskom zajatí Jechoniáš mal syna Salatiela, Salatiel Zorobábela, 13 Zorobábel Abiuda, Abiud Eliakima, Eliakim Azora. 14 Azor mal syna Sadoka, Sadok Achima, Achim Eliuda. 15 Eliud mal syna Eleazara, Eleazar Matana, Matan Jakuba.
16 Jakub mal syna Jozefa, manžela Márie, z ktorej sa narodil Ježiš, nazývaný Kristus.

17 Všetkých pokolení od Abraháma po Dávida bolo štrnásť, od Dávida po babylonské zajatie štrnásť a štrnásť od babylonského zajatia po Krista.

18 S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého. 19 Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť. 20 Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. 21 Porodí syna a dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“ 22 To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka: 23 „Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel,“ čo v preklade znamená: Boh s nami. 24 Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku. 25 Ale nepoznal ju, kým neporodila syna; a dal mu meno Ježiš.

Jozef sa trápil kvôli Máriinmu tehotenstvu, nevedel odkiaľ je a vo všetkej spravodlivosti a počestnosti ju chcel prepustiť, aby sa vydala za muža, ktorého miluje, s ktorým čaká dieťa. Jozef musel dlho uvažovať, čo urobiť, aby zachoval Zákon a zároveň, aby Márii neuškodil. Asi sa aj trápil a mohol sa cítiť ponížený. Bola to moja snúbenica…ale vo sne mu anjel povie: Toto všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka (v.22). Jozef sa zrazu musel pozrieť na veci z iného pohľadu. Z pohľadu prorockého slova.  Ak sa pustíme do hlbšej analýzy evanjelia a hľadáme vyslovené citáty z prorokov alebo alúzie, narážky, s prekvapením zistíme koľko zaujímavosti objavíme.

To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka: 
„Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel (vv. 22-23)

Citát z proroka Izaiáša (7,14) otvára širšie obzory. Je súčasťou dôležitej časti o znamení a prítomnosti Pána v dejinách kráľa Achaza (Iz 7, 1-17). On síce odmietne prosiť znamenie, ale Pán ho predsa dá v osobe panny, ktorá počne a porodí syna. Syn je narážkou na prorocký kontext Izaiáša 7-11 kapitoly. Tento syn prinesie svetlo a budú ho volať mocný Boh:

Lebo nebude tma tam, kde je teraz súženie. V predošlom čase znevážil krajinu Zabulona a krajinu Neftaliho, v poslednom však zvelebí pobrežie mora, Zajordánsko, Galileu pohanov. Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo, nad tými, čo bývajú v krajine tieňa smrti, zažiari svetlo…. Lebo chlapček sa nám narodil, daný nám je syn, na jeho pleci bude kniežatstvo a bude nazvaný: zázračný Radca, mocný Boh, večný Otec, Knieža pokoja. Jeho vláda bude veľká a pokoj bude bez konca na Dávidovom tróne a nad jeho kráľovstvom, aby ho upevnil a posilnil právom a spravodlivosťou odteraz až naveky. Horlivosť Pána zástupov to urobí. (Iz 8, 23 – 9, 1-6)

Rovnako meno Ježiš – hebr. Yehošua okrem toho, že znamená Yahve zachraňuje, je aj narážkou na knihu Sirachovca 46. Sirachovec rozpráva o veľkých postavách dejín a medzi nimi aj o Jozuem. Meno Jozue je kratší variant mena Ježiš. Ide o to isté meno. Hovorí:
Hrdinom v boji bol Jozue, syn Nunov, Mojžišov nástupca v prorockom úrade. On sa preslávil tým, čo znamená jeho meno: 2 bol veľkým záchrancom jeho vyvolených, porazil nepriateľov, ktorí povstali proti nemu, aby zaujal dedičstvo pre Izrael.
Tak ako Jozue zachránil židov tým, že porazil nepriateľa, aj tento syn zachráni tak, že zničí nepriateľa. Žalm 130 je modlitbou k Pánovi, aby zasiahol. Zároveň je vyjadrením dôvery a istoty, že vskutku Pán sám zachráni Izrael.

Z hlbín volám k tebe, Pane; 2 Pane, počuj môj hlas.
Nakloň svoj sluch k mojej úpenlivej prosbe.
3 Ak si budeš, Pane, v pamäti uchovávať neprávosť, Pane, kto obstojí?
4 Ale ty si milostivý a my ti chceme v bázni slúžiť.
5 Spolieham sa na teba, Pane, moja duša sa spolieha na tvoje slovo;
6 moja duša očakáva Pána väčšmi ako strážcovia dennicu.
Väčšmi ako strážcovia dennicu 7 nech očakáva Izrael Pána.
Lebo u Pána je milosrdenstvo a hojné vykúpenie.
8 On sám vykúpi Izraela zo všetkých jeho neprávostí.

Aj týchto niekoľko základných postrehov stačí na to, aby sme si všimli, že celá udalosť je popretkávaná prorockými slovami. Akú funkciu majú? Čo robí toto Slovo??? V prvom rade ukazuje Jozefov, aby sa pozrel na svoju vlastnú prítomnosť úplne ináč. Z inej perspektívy. Z nečakanej, z Božej perspektívy.
Prorok totiž v prvom rade nie je ten, kto predpovedá budúcnosť alebo odkrýva tajomstvá. V hebrejčine prorok označuje toho, ktorý „vidí“ veci z Božieho uhla, z Božej perspektívy. Z času na čas predpovedá aj budúcnosť, ale jeho hlavným poslaním je vidieť a rozumieť súčasnosti. Vidí veci tak, ako ich vidí Boh. Povolával ho sám Boh, aby v problémových časoch, v krízach dvíhal svoj hlas a ukazoval Božiu cestu, jeho riešenia, jeho princípy. Takými boli aj sudcovia – Deborah, Samuel, Gedeon a neskôr samotní proroci Izaiáš, Ezechiel, Jeremiáš a ostatní. Aké poslanie plnilo prorocké slovo? Malo v prvom rade:

dodať        odvahu       a zahnať strach
vzbudiť      nádej         a zahnať úzkosť
ukázať      cestu          a vyviesť zo slepej uličky

Pozrime sa teraz na Jozefa. Čo by bol urobil Jozef, keby mu anjel nezvestoval prorocké slová? Trápil by sa aj potom, čo Máriu prepustil. Nemal by pokoja a hľadal by odpoveď, čo sa vlastne stalo, prečo sa to stalo, prečo ho podviedla… Prorocké slovo mu ukázalo novú perspektívu a dodalo mu aj nádej, silu, odvahu.
Čo sa môžeme naučiť z tohto všetkého my sami? Ako môže toto všetko obohatiť naše slávenie Vianoc? Celý rodokmeň ukazuje na pôsobenie Boha v živote týchto ľudí a nakoniec aj v živote Jozefa. O ňom je v prvom rade dnešná udalosť. A nás to musí viesť naspäť k prorockému štýlu života. Objaviť túto perspektívu. Nie v predpovedaní budúcnosti, katastrof, konca sveta, ale predovšetkým vrátiť sa k tomu, aby som svoj vlastný život konečne začal vnímať z perspektívy Božej. Pozrieť sa na seba a vlastný život z perspektívy Božieho slova. Porovnávať svoj život s tým, čo mi hovorí Slovo!!! Pretože Boh je s nami. On je naozaj Emanuel a pôsobí aj dnes.

Čo to konkrétne znamená?
Moje hodnoty, rozhodnutia, spôsoby myslenia a konania, ciele a sny, ktoré mám, musím porovnať s Ježišovým slovom a štýlom života. Ježiš by mi to schválil? Skôr než chcem niečo urobiť, čerpám inšpiráciu zo Slova Božieho? Čítam Písmo tak, aby mi ono ukazovalo cestu? Moje prežívania, city, ťažkosti i radosti, prinášam Bohu, aby som ich odkryl? Som ochotný viesť dialóg s Bohom? Plány konfrontujem so Slovom? Pýtam sa ho, či je to dobré a počkám aj na odpoveď? Naozaj porovnávam môj osobný život so štýlom života, ktorý mi predkladajú napríklad múdroslovné knihy? Pavlove listy?
Až keď sa naučíme mať biblický štýl života, až keď sa oddelíme nie od sveta a tejto spoločnosti, ale od myslenia a spôsobov tohto sveta, až potom sme sa začali naozaj približovať k Bohu tak, ako sa On priblížil k nám. Proroci neboli teoretikmi, ktorí len čosi hlásali a nežili. Proroci žili to, čo hlásali. So Slovom sa spája aj štýl života. Zjednoťme vyznanie viery s každodenným životom. Mnohokrát nám, kresťanom, vyčítajú: „vodu kážu, víno pijú!“ . Najhoršie na tom je, že nás to často vôbec ale vôbec netrápi.
Dnes nanovo zaznieva toto slovo, aby nás prebralo, aby nás inšpirovalo. Aby nás priviedlo naspäť k Bohu. Nie teoreticky, ale prakticky. Jozef urobil tak, ako mu anjelom zvestované prorocké slovo ukazovalo, povzbudzovalo, nabádalo. A toto slovo znie stále: neboj sa, Jozef! Spolieham sa na teba, Pane, moja duša sa spolieha na tvoje slovo! (Ž 130,5)

© róbert jáger, 2013

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *