Pokúsme sa preniesť do doby, kedy sa Izrael postupne vracia z babylonského zajatia. Ich predkovia doma zanechali ruiny. Sami poznajú hrôzy tých dní už len z rozprávania. Prišli o všetko: domy, Jeruzalem, chrám, kráľa a vodcov…. odchádzali s ničím a za sebou zanechali všetko!
Keď sa títo exulanti dostali späť, videli niekoľko domov v niekdajšom slávnom Jeruzaleme a ruiny chrámu. Ako sa museli cítiť, keď sa niekoľko nadšencov dalo do opravy chrámu? Ruiny! Ruiny! Ruiny!
– nemá to zmysel, nezvládneme to, je nás málo!
– nemáme na to!
– môj príspevok aj tak nič nezmení!
– naši nepriatelia do nás narážajú a spomaľujú práce, vzdajme to!
Bezmocnosť a neistota. V tom čase Zachariáš volá mocným hlasom: Kto pohŕda dňom malých vecí? Zaradujú sa, keď uvidia v Zerubbábelovej ruke kameň a olovnicu (Zech 4,10). Kto pohŕda dňom malých vecí!? V roku 1963 americký meteorológ Edward Lorenz z Massachusettskej technickej univerzity prišiel z teóriou motýlieho efektu. Išlo o to, že aj najmenšia udalosť kdesi na začiatku, môže spôsobiť obrovské zmeny na konci reťazca! Kto teda pohŕda dňom malých vecí? Maličká zmena na začiatku môže zmeniť celý ľudský život! Aj mravenčia práca hŕstky odhodlancov okolo Zerubbábela dosiahla svoj cieľ. Napriek nepriateľstvu, intrigám, fyzickým útokom, obmedzeným možnostiam, chrám predsa len dokončili! (porov. Ezd 3-6, kniha proroka Aggea a Zachariáša).
Takou maličkou vecou môže byť aj pôst. Čo už len zmení, okrem telesnej váhy? Zvlášť v problémových situáciách, vzťahoch, v osobnostnom profile…tu treba konať!! Niekedy, keď sa pozeráme na seba, svoje vzťahy, rodinu či pracovný kolektív, zdá sa, že je toho tak veľa čo treba zmeniť. A zároveň človek cíti svoju malosť, neschopnosť…ako by sme stáli pred obrovskou masou výziev. Nevieme čo skôr. Pritom mnohí podcenia, že tak „maličká vec“ ako je pôst, môže naozaj zmeniť veľmi veľa.
Pôst kvôli Pánovi je síce na prvý pohľad malá vec, ale spôsobuje obrovské zmeny. Pôst – nie kvôli telesnej váhe, lepšej kondícii alebo zdravotnému stavu! Kvôli Pánovi. Pôst je v biblickom myslení príprava na stretnutie s Bohom. Otvorenie sa jeho moci. Očakávanie jeho vstupu do vlastných dejín. Šavol v Damasku (ApSk 9,9), kráľ Jozafát s celým ľudom (2 Krn 20,1-28), exulanti vracajúci sa spolu s Ezdrášom (Ezd 8, 21), obyvatelia Jeruzalem (Judit 4), prví učeníci a Boží príkaz o misii Pavla a Barnabáša (ApSk 13, 2-3). Pôst kvôli Pánovi očisťuje srdce človeka a robí ho vnímavým na svoju slabosť a na Pánovu blízkosť, jeho moc a milosrdenstvo. Pôst nás robí vnímavými aj na druhých ľudí, ich potreby, životné situácie…a je spôsobom ako naberáme silu, entuziazmus e kreativitu vykročiť:
6 Či nie to je pôst, ktorý sa mi ľúbi, keď rozviažete zväzky zločinné a roztvoríte zvierajúce putá, prepustíte zlomených na slobodu a rozlámete každé jarmo? 7 Či nie, keď lámeš chudobným svoj chlieb, potulných bedárov zavedieš do domu, ak vidíš nahého, zaodeješ ho a pred svojím telom sa neskrývaš? 8 Vtedy ako zora vypukne ti svetlo a uzdravenie ti náhle vyklíči: bude ťa predchádzať tvoja spravodlivosť a Pánova sláva uzavrie tvoje rady. 9 Vtedy budeš volať a Pán odpovie, budeš kričať a riekne: „Hľa, tu som!“ (Iz 58,6-9)
Róbert Jáger
