Nedeľa všetkých svätých – 1. nedeľa po ZSD

sunrise32 Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach. 33 Ale toho, kto mňa zaprie pred ľuďmi, aj ja zapriem pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach. 34 Nemyslite si, že som priniesol pokoj na zem. Nie pokoj som priniesol, ale meč. 35 Prišiel som postaviť syna proti jeho otcovi, dcéru proti matke, nevestu proti svokre. 36 A vlastní domáci budú človeku nepriateľmi. 37 Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden. A kto miluje syna alebo dcéru viac ako mňa, nie je ma hoden. 38 Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden. 39 Kto nájde svoj život, stratí ho, a kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho. (Mt 10,32-39)

Dnes je prvá nedeľa po Zoslaní Sv. Ducha, nedeľa všetkých svätých. Nie je to náhoda. Svätým sa nikto nestane sám od seba. Svätým nás urobí jedine Duch. Práve preto toto liturgické prepojenie. Po zoslaní Sv. Ducha sa pozeráme na jeho účinkovanie, na jeho ovocie.

Keď počujeme svätý väčšinou nám napadne čosi umelé, vyumelkované. Dokonalý človek, ktorý sa nikdy nenahnevá, stále sa usmieva, nič iné nerobí len sa modlí… človek, ktorý robí zázrak za zázrakom… táto predstava však je falošná. Svätý nezačína svoj život tým, že si povie „a budem svätý“. Svätý nevie o tom, že je svätý. Ani sa s tým nezaoberá. Žije si svoj život.

Svätým nás robí Svätý Duch – ruah ha-kodeš. Svätý v hebrejčine sa môže odvodiť od slovesného koreňa iný. Boh je svätý, lebo je iný. Ináč zmýšľa, ináč sa pozerá na život a človeka, má iné hodnoty, iné veci sú pre neho dôležité ako bežne pre väčšinu alebo pre človeka vôbec. My chceme mať, Boh chce, aby sme žili. My chceme brať, Boh chce dávať. Boh sám zjavil svoje zmýšľanie prorokovi Izaiášovi:

…moje myšlienky nie sú vaše myšlienky
a vaše cesty nie sú moje cesty – hovorí Pán.
Ako sú nebesá vyvýšené nad zem,
tak sú moje cesty vysoko od vašich ciest
a moje myšlienky od vašich myšlienok.
(Iz 55, 8-9)

Ján Pavol II. Svätý pápež. Robil niečo výnimočné? Zázračné? Nadprirodzené? Stal sa pápežom v čase, keď komunisti zvierali milióny ľudí v železnej obruči: nikam sa necestuje, nič nesmieš povedať, nesmieš myslieť… bez slobody, bez dôstojnosti, v klamstve a falošnosti. V Cirkvi sa razila línia „neútočiť“ : dajme pokoj komunistickému bloku, musíme vychádzať s každým dobre. Smerom k západnej kultúre absolútnej voľnosti zaujala Cirkev podobný postoj. Prišiel Wojtyla a zamieril do svojho rodiska. Neútočil, len povedal, že sloboda je Bohom daný dar každému človeku a niet tej moci, ktorá by ju mohla človeku vziať. A úlohou štátu nie je obmedzovať a kontrolovať, ale zabezpečiť, aby každý mohol žiť dôstojne, tešiac sa slobode slova, vyznania, pohybu atd. Tešiac sa hodnotám, ktoré štát predchádzajú a stoja nad ním. Štát má slúžiť a nie panovať…. je v tom niečo výnimočné? Dnes si povieme nie, normálne. Je to tak a tak to má byť. Ale v tej dobe to nebolo normálne. Aj preto ho chceli veľmi rýchlo odstaviť. A nitky atentátu vedú späť do komunistického bloku. Keď všetci mlčali, on otvoril ústa a spustil proces, na konci ktorého bol rozpad sovietskeho bloku, sloboda a nový začiatok……

Sú ľudia, ktorí sa pozerajú kriticky na toto obdobie a vidia skôr negatíva. Plačú za starou dobou. Ale otázka je o inom: dokázali sme slobodu naplno využiť a zrealizovať? Alebo sme sa hlúpo nechali okradnúť tými, čo tu vládli aj pred ´89???
Svätý teda žije život normálne, naplno. Zároveň si je vedomý svojich chýb a hriechov. Sv. Ján Pavol II. sa spovedával každý týždeň. Nikdy nikto nie je dokonalý. Stávame sa lepšími – ak chceme. Sviatosť zmierenia je prostriedkom sebareflexie, pomenovania nedokonalostí a zlyhaní, ich odpustením a liekom, ktorý uzdravuje srdce človeka.

Žiť život naplno, ináč ako ho žije táto kultúra, a byť si vedomý svojich hriechov. Toto sú dva základné prvky, ktoré privádzajú k svätosti. Aj my všetci sme povolaní k svätosti. Sme povolaní načrieť do Božieho života a žiť z neho tam, kde sme. V dobe a kultúre, v ktorej sme sa narodili. Žiť život naplno. Pavol pripomenie prvým kresťanom: ktorí ste v Krista pokrstení, Krista ste si obliekli. A čo je Božie je zjavné. Sám nám to odhalil:

13 Lebo vy ste povolaní pre slobodu, bratia, 
len nedávajte slobodu za príležitosť telu,
ale navzájom si slúžte v láske!
14 Veď celý zákon sa spĺňa v jedinom slove, v tomto:
„Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“

…..22 Ale ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť,
láskavosť, dobrota, vernosť, 23 miernosť, zdržanlivosť.
Proti tomuto zákona niet.
24 Tí, čo patria Kristovi Ježišovi, ukrižovali telo s vášňami a žiadosťami.
25 Ak žijeme v Duchu, podľa Ducha aj konajme.
26 Nepachtime po márnej sláve,
nedráždime sa navzájom, nezáviďme jeden druhému. (Gal 5,13-14.22-26)

Duch v hebrejčine znamená aj vietor, vánok. Niečo čo nemôžeš chytiť, kontrolovať a vidieť. Vidíš len jeho prejavy. Strom sa hýbe, konáre tancujú, počuješ šelest listov…lebo sa ich vietor dotýka. Tak aj Duch. Vidíš jeho prejavy. Nevieš odkiaľ a kam ide, vnímaš len jeho prejavy. Tak aj človek, ktorý zisťuje, že nemá v sebe síl žiť dokonalo – tak ako nám to zjavuje sv. Písmo – že zlyháva a mrzí ho to, ten človek už je pod pôsobením Ducha. Dotýka sa ho Duch a otvára oči. Dotýka sa ho Duch a ženie ho, aby chcel byť lepší. Dotýka sa ho Duch vo chvíli, keď hľadá cestu ako sa zmeniť. Duch spôsobuje zmenu. V jednom zo spevov utierne Zoslania Sv. Ducha spievame: odvahu dostali tí, čo sa pred tým báli, lebo Svätý Duch dnes zostúpil zhora na učeníkov. (sedalen kánona Zoslania Sv. Ducha).

Účinky Ducha sú predovšetkým vedomie vlastnej nedokonalosti a obmedzenosti, videnie vlastných hriechov a túžba po zmene. Kvôli tomu slávime dnes sviatok všetkých svätých. Sviatok tých, ktorí videli seba v pravde a túžili po zmene. A zmenili sa na normálnych, autentických ľudí, ktorí vo svojej dobe a kultúre mnohorakým spôsobom milovali druhých ako seba samých. Nasledujúce myšlienky môžu byť inšpiratívne:

Potrebujeme svätcov bez sután a závojov. Potrebujeme džínsových a teniskových svätcov.
Potrebujeme svätcov, ktorí idú do kina, počúvajú hudbu a prechádzajú sa so svojimi priateľmi a kamarátmi.
Potrebujeme svätcov, ktorí Boha dávajú na prvé miesto, ale vynikajú aj na vysokej škole.
Potrebujeme svätcov, ktorí si nájdu čas na každodennú modlitbu a sú schopní čistej lásky, alebo posväcujú čistotu.
Potrebujeme moderných svätcov, svätcov XXI. storočia, ktorí vytvárajú svoju duchovnosť pre túto dobu.
Potrebujeme takých svätcov, ktorí sú zaviazaní a odhodlaní pre potreby chudobných a nutné sociálne zmeny.
Potrebujeme vo svete žijúcich svätcov, vo svete sa posväcujúcich svätcov, ktorí sa neboja žiť vo svete.
Potrebujeme svätcov, ktorí pijú Colu, jedia hot-dogy, používajú internet a Ipod…
Potrebujeme takých svätcov, ktorí milujú Eucharistiu a nehanbia sa cez víkend piť pivo, alebo jesť pizzu so svojimi priateľmi.
Potrebujeme takých svätcov, ktorí majú radi kino, divadlo, muziku, tanec a šport.
Potrebujeme svätcov spoločenských, ktorí sú otvorení, normálni, priateľskí, veselí a sú dobrými priateľmi.
Potrebujeme takých svätcov, ktorí žijú v tomto svete a vedia si vychutnať dobré a čisté veci tohoto sveta, ale predsa sa nestanú svetskými…

róbert jáger, 2014

One Comment on “Nedeľa všetkých svätých – 1. nedeľa po ZSD”

  1. TOTO NIE SÚ SLOVÁ SV. OTCA FRANTIŠKA.
    Prosím aby ste citovali sv. otca pp. Františka a jeho slová, ktoré naozaj povedal….
    „Potrebujeme svätcov bez sután a závojov. Potrebujeme džínsových a teniskových svätcov….“ – to sv. otec nikdy nepovedal.
    Resp. ak by ste našli tie slová, kedy a kde ich povedal, potom sa vám rád ospravedlním. Stačí mi nejaký taliansky text, resp. anglický dátum a rok.
    Ďakujem.
    Som teológ a študujem sv. otca Františka a je mi ľúto, že dávame neoverené veci na web.

Napísať odpoveď pre Martin Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *