Nedeľa Všetkých svätých (Mt 10,32-38; 19,27-30)

32 Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach. 33 Ale toho, kto mňa zaprie pred ľuďmi, aj ja zapriem pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach. 34 Nemyslite si, že som priniesol pokoj na zem. Nie pokoj som priniesol, ale meč. 35 Prišiel som postaviť syna proti jeho otcovi, dcéru proti matke, nevestu proti svokre. 36 A vlastní domáci budú človeku nepriateľmi. 37 Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden. A kto miluje syna alebo dcéru viac ako mňa, nie je ma hoden. 38 Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden.

27 Vtedy mu Peter povedal: „Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou. Čo z toho teda budeme mať?“ 28 Ježiš im povedal: „Veru, hovorím vám: Pri obnovení sveta, keď Syn človeka zasadne na trón svojej slávy, aj vy, čo ste išli za mnou, zasadnete na dvanásť trónov a budete súdiť dvanásť kmeňov Izraela. 29 A každý, kto pre moje meno opustí domy alebo bratov a sestry, alebo otca a matku, alebo deti, alebo polia, dostane stonásobne viac a bude dedičom večného života. 30 A mnohí prví budú poslednými a poslední prvými.              (Mt 10,32-38; 19,27-30)

Oslavujeme nedeľu všetkých svätých. V latinskom obrade je to nedeľa Najsvätejšej Trojice. V každom prípade reťazenie udalostí a sviatkov odhaľuje podstatný moment kresťanstva i ľudského života: svätosť.
Vzkriesenie – Pascha: učeníci stále neveria a sú vyvedení z miery. 40 dní paschálneho obdobia – Ježiš dokazuje svoju reálnu prítomnosť. Zoslanie Sv. Ducha a učeníci sú ponorení do sily z hora (porov. ApSk 1-2) a konečne vychádzajú na verejnosť a dosvedčujú vlastným svedectvom, že Ježiš žije. Toto svedectvo ponesú aj za cenu mučeníckej smrti. Vezmú na seba kríž a opustia všetko (10:38; 19:27). A dnes upriamujeme svoje pohľady na celé zástupy svedkov. Nielen na mučeníkov krvi, ale na všetky ženy a mužov, ktorí v priebehu stáročí vlastným životom dokazovali, že On žije!

V čom je svätosť života? Naučiť sa prijímať iných – znie kondenzovaná odpoveď. Buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec! (Mt 5,48) Táto Ježišova výzva je uprostred Ježišových usmernení: neodvracaj sa od toho, kto ťa prosí; nerobte dobre iba tým, od ktorých to čakáte naspäť; Otec dáva svoj dážď i slnko na dobrých i zlých… (Mt 5-6). Alebo, ako to zvýrazňuje dnes: homologein – vyznať, hovoriť to isté, čo hovorí Ježiš. Vyznanie je kryté životom.
Aj Trojica je svätá a jeden z jej aspektov je harmónia osôb, harmónia, ku ktorej sme pozvaní všetci podľa Ježišových slov: aby všetci boli jedno ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás jedno, aby svet uveril, že si ma ty poslal. (Jn 17,21). Učiť sa prijímať druhých tak, aby sme vytvárali harmóniu. Duch nám v tom pomáha. Pavol povzbudzuje rímskych kresťanov: Boh trpezlivosti a potechy nech vám dá, aby ste jedni o druhých zmýšľali podľa Krista Ježiša, a tak jednomyseľne, jednými ústami oslavovali Boha a Otca nášho Pána Ježiša Krista. Preto prijímajte jeden druhého, ako aj Kristus prijal vás, na Božiu slávu. (Rim15,5-7)

Ako môžem prakticky realizovať túto výzvu? Vo výchove detí, napríklad, je dobré dbať, aby sme ich vychovávali k empatii voči ostatným. Eddie Brummelman z Amsterdamskej univerzity viedol výskum, ktorý zistil, že dnešné deti sú príliš narcistické, čo sa prejavuje vo vysokom stupni sebeckosti, neprijímania kritiky, neschopnosti zvládať stresové situácie a vo vysokých nárokoch voči vlastnej osobe. (www.hlavnespravy.sk/sebecke-deti-dnesneho-sveta-vedci-zistili-pricinu/622320) .

Dieťa, ktorého rodičia považovali oproti ostatným za nadpriemerné alebo za také, ktoré si zaslúži niečo lepšie, neskôr preukazovalo narcistický charakter. Okrem iného prejavovalo menej empatie a na kritiku reagovalo precitlivene. Deti svojim rodičom veria, keď im hovoria, že sú lepší než ostatní,“ zverejnil portál iPrima.cz tvrdenie spoluautora štúdie Brada Bushmana. „Pre ne samotné i pre spoločnosť to ale byť dobré nemusí.“

Podľa psychológov liekom je prejavovať deťom emočnú vrelosť, blízkosť a podporu. Rozvíjať v nich „pohľad na okolie“, ktorého sú súčasťou a v ktorom sú aj ostatní. Biblicky vyjadrené „zmýšľať o druhých podľa Krista“. Tento výchovný postoj vychováva aj nás samých.

Pápež František nás povzbudzuje v encyklike Radosť evanjelia (195): Keď sa Pavol stretol s apoštolmi v Jeruzaleme, aby zistil, či bežal dobre alebo nadarmo (porov. Gal 2, 2), ako hlavné kritérium autentickosti mu pripomenuli nezabúdať na chudobných (porov. Gal 2, 10). Toto dôležité kritérium, aby sa pavlovské spoločenstvá nenechali zlákať individualistickým štýlom života pohanov, je veľmi aktuálne aj v súčasnom kontexte, v ktorom existuje tendencia vývoja nového individualistického pohanstva. Nie vždy dokážeme adekvátne vyjadriť celú krásu evanjelia; jeden znak by však nikdy nemal chýbať: pamätanie na posledných, na tých, ktorých sa spoločnosť zbavuje a ktorých vyhadzuje.

Nie sme na svete sami a nemá zmysel sa uzatvárať. Začať s touto jednoduchou fázou u seba aj u detí znamená vykročiť na cestu svätosti.

© Róbert Jáger, 2015

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *