Piatok po 4. pôstnej nedeli – slovo k prvému čítaniu (Múd 2,1a.12–22)

1a Bezbožní hovoria vo svojom zvrátenom zmýšľaní: 12 „Číhajme na spravodlivého, lebo nám je na ťarchu. Stavia sa proti nášmu správaniu, vyčíta nám prestupovanie zákona, žaluje, že sme zradili svoju výchovu. 13 Chvastá sa, že pozná Boha, a Božím synom sa nazýva. 14 Obžalúva naše zmýšľanie, už aj pohľad na neho je nám na ťarchu. 15 Lebo jeho život je nepodobný ostatným a odlišné sú jeho chodníky. 16 Pokladá nás za spotvorených a bočí od našich ciest ako od nečistoty; blahoslaví údel spravodlivých a chváli sa, že Boh mu je otcom. 17 Nuž pozrime, či sú jeho reči pravdivé, a skúsme, ako sa to s ním skončí. 18 Lebo ak je ozaj Božím synom, on sa ho ujme a vyslobodí ho z rúk odporcov. 19 Skúšajme ho potupou a súžením, aby sme poznali jeho miernosť a vyskúšali jeho trpezlivosť. 20 Odsúďme ho na smrť potupnú, veď mu príde pomoc, ako hovorí.“ 21 Takto uvažujú a mýlia sa, lebo vlastná zloba ich zaslepila. 22 Nepoznajú Božie tajomstvá, ani odmenu za svätosť nečakajú a ani v oslávenie čistých duší neveria.

(Múd 2,1a.12–22)

Určite vnímame dosť pochmúrny tón dnešného starozákonného čítania z Knihy múdrosti. Číhajme na spravodlivého… skúsme, ako sa to sním skončí… skúšajme ho potupou a súžením… odsúďme ho na smrť potupnú… Biblické spisy nezatvárajú oči pred realitou života.

Popri množstve krásneho a dobrého je vo svete aj zloba, neprajnosť a pýcha. A dokonca sa stáva, ako v našom texte, že skupina sa spolčí proti jednotlivcovi. Aj v tomto je však čosi pozitívne; zlo sa musí združovať, vyhlasuje mobilizáciu, aby uškodilo. Číha z úkrytu a útočí od chrbta. Takýmto spôsobom maskuje svoju bezmocnosť. Zlo je v skutočnosti veľmi slabé, a cez Ježiša Krista už porazené, hoci ešte dokáže „kopnúť“.

V protiklade k bezbožným stojí spravodlivý. Zdá sa, že oni sú v presile; veď ich je veľa, a on je sám. Na konci prvej kapitoly, vo veršoch, ktoré bezprostredne predchádzajú nášmu čítaniu, však svätopisec vysiela posolstvo nádeje: „spravodlivosť neokúsi smrť“ (1,15). Spravodlivý, čiže ten, kto sa snaží byť spravodlivý, je oživovaný jediným dokonale Spravodlivým; svojím Bohom.

Spravodlivý človek používa tri zbrane, ktorými bezbožníci nedisponujú. Nájdeme ich v poslednej vete čítania. Sú nimi poznanie Božích tajomstiev; očakávanie odmeny za svätosť; a viera v oslávenie čistých duší. Keď to vezmeme od konca a zhrnieme, tak tu máme vlastne vieru, nádej a lásku. Božské čnosti, ktoré sme dostali pri krste. A skutočne; láska je tým najväčším tajomstvom nášho Boha.

Nech je celý náš dnešný deň naplnený vierou, nádejou a láskou. Aj napriek nebezpečenstvám.

Foto: Yøe Kovalík
Hudba: Sima Martausová – Láska vyháňa strach

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.