Sobota po 4. pôstnej nedeli – slovo k prvému čítaniu (Jer 11,18–20)

18 Pane, ty si mi to zjavil a ja som pochopil; ukázal si mi ich výčiny. 19 Bol som ako krotký baránok, vedený na zabitie; nevedel som, že stroja proti mne úklady: „Vytnime strom v jeho miazge, vykoreňme ho zo zeme živých, nech sa už ani nespomenie jeho meno!“ 20 Ale ty, Pane zástupov, súdiš spravodlivo, ty skúmaš srdce i zmýšľanie, nech uvidím na nich tvoju pomstu, veď tebe som postúpil svoj spor.

(Jer 11,18–20)

Jedenásta kapitola Jeremiáša má dve časti. Najprv sú to slová o zmluve (1–17); o jej porušovaní v minulosti, ale aj v dobe pôsobenia Jeremiáša. Boh žiadal a stále žiada jediné: Počúvajte môj hlas! Každý neskorší čitateľ, či poslucháč Biblie si to môže vztiahnuť na svoju situáciu. Vzťah s Bohom je možný. Vstupnou bránou je počúvanie. V rovnakom duchu sa začína aj základné vyznanie viery Izraela v Knihe Deuteronómium: Počúvaj, Izrael! (Dt 6,4). Podobne modlitba, ktorá je vyjadrením vzťahu s Bohom by mala byť o počúvaní. Bohaté skúsenosti z cirkevnej tradície ukazujú, ako postupne pri modlitbe prevažuje ticho a načúvanie nad slovami.

Dnes sa zvykne používať slovo konšpirácia. Je to sprisahanie, alebo tajne pripravovaná vzbura. Niektorí vidia sprisahania všade, iní nikde. Pohľady sa rôznia. Nech už je to akokoľvek, vo veršoch, ktoré sú pred naším čítaním, sám Boh odhaľuje Jeremiášovi konšpiráciu. Ide o vzburu obyvateľov Júdska a Jeruzalema nasmerovanú proti Bohu a spočíva v obrátení sa k iným bohom. Historicky by tieto slová mohli odrážať Sedekiášovu vzburu proti Nabuchodonozorovi. V kontexte dnešnej doby je na mieste obozretnosť, aby sme sa aj my sami nenechali strhnúť do odvekej rebélie voči Bohu – do hriechu.

Naše dnešné čítanie tvorí druhú časť jedenástej kapitoly Jeremiáša (18–20). Obsahom sú Jeremiášove náreky, resp. sťažnosti. Sprisahanie proti Bohu je vlastne aj sprisahanie proti jeho prorokovi. A platí to aj opačne. Na Jeremiáša bolestne doľahla zloba protivníkov. Smrteľné nebezpečenstvo, ktoré prežíva vyjadruje dvomi metaforami; prirovnáva sa k baránkovi, ktorý je vedený na zabitie; a v ústach protivníkov je pripodobnený k úrodnému stromu, ktorý chcú zoťať. Obraz nevinného baránka nám automaticky pripomína Ježiša, ktorý svojím utrpením a smrťou premáha diabolskú konšpiráciu. Ale Jeremiáš sa podobá na Ježiša aj v tom, že sa v smrteľnej úzkosti modlí.

Jeremiáš narieka pred Bohom, no jeho nárek je súčasne svedectvom o Bohu, ktorý zachraňuje. Na rozdiel od Jeremiáša sa Kristus nevyhol smrti, ale kontaktom s ňou jej zobral ničivú silu. Prehlbujme v sebe túto vieru v Ježiša Krista a prosme vytrvalo aj za tých, ktorým chýba.

Foto: Yøe Kovalík
Hudba: Sima Martausová – Baránok
Literatúra: Craigie, Kelley, Drinkard. Jeremiah 1–25. Word Books : Dallas, 1991.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.