Pondelok po 5. pôstnej nedeli – slovo k prvému čítaniu (Dan 13,41c–62)

41c Zástup odsúdil Zuzanu na smrť. 42 Ale Zuzana mocne vykríkla: „Bože večný, ty poznáš skryté veci, ty vieš všetko skôr, ako sa stane, 43 ty vieš, že krivo proti mne svedčili; pozri, umieram, hoci som neurobila nič z toho, čo títo zločinne osnovali proti mne.“ 44 A Pán vyslyšal jej hlas. 45 Keď ju viedli na smrť, Pán vzbudil svätého ducha v mladom chlapcovi, ktorý sa volal Daniel, a on vykríkol: 46 „Ja nemám vinu na krvi tejto ženy.“ 47 Všetok ľud sa obrátil k nemu a povedal: „Čo je to za reč, čo hovoríš?“ 48 On si stal doprostred nich a povedal: „Takí hlúpi ste, synovia Izraela? Bez súdu, bez skúmania pravdy ste odsúdili dcéru Izraela. 49 Obnovte súd, pretože krivo proti nej svedčili.“ 50 Ľud sa rýchlo vrátil a starší mu povedali: „Poď, sadni si medzi nás a hovor, pretože ti Boh dal vážnosť starca.“ 51 Daniel im povedal: „Oddeľte ich ďaleko od seba a ja ich rozsúdim.“ 52 Keď ich oddelili jedného od druhého, zavolal jedného z nich a povedal mu: „Ty, čo si zostarel v zlobe, teraz vyšli najavo tvoje hriechy, ktoré si doteraz páchal, 53 keď si vynášal nespravodlivé rozsudky, nevinných utláčal a prepúšťal vinných, hoci Pán riekol: ‚Nevinného a spravodlivého nezabiješ.‘ 54 Nuž teraz, ak si ju naozaj videl, povedz, pod akým stromom sa zhovárali?“ On odpovedal: „Pod lentyškom.“ 55 Daniel povedal: „Pekne si luhal proti vlastnej hlave. Hľa, Boží anjel dostal od Boha príkaz a rozsekne ťa na dvoje.“ 56 Keď ho odviedli, rozkázal priviesť druhého a povedal mu: „Semä kanaánske, a nie judejské, krása ťa zviedla a žiadostivosť ti rozvrátila srdce. 57 Takto ste robievali dcéram Izraela a ony sa zo strachu dávali s vami do reči. No Júdova dcéra nestrpela vašu neprávosť. 58 Teraz mi povedz, pod akým stromom si ich prichytil zhovárať sa?“ Ten povedal: „Pod dubom.“ 59 A Daniel mu povedal: „Pekne si luhal aj ty proti vlastnej hlave; lebo Boží anjel čaká s mečom, aby ťa preťal napoly a usmrtil vás.“ 60 Celý zástup mocne vykríkol a dobrorečil Bohu, ktorý zachraňuje tých, čo v neho dúfajú. 61 I povstali proti dvom starcom, lebo ich Daniel z vlastných úst usvedčil, že krivo svedčili, a urobili im, ako oni zločinne robili svojim blížnym, 62 aby splnili Mojžišov zákon; usmrtili ich a v ten deň sa nevinná krv zachránila.

(Dan 13,41c–62)

Príbeh o nespravodlivo obvinenej Zuzane z Knihy proroka Daniela nie je len veľmi známy, ale aj hlboko pravdivý. Otvorene, a pritom veľmi taktne, sa dotýka oblasti ľudskej sexuality. Ani táto téma nie je Biblii cudzia, pretože sexualita je dar, ktorý každý človek dostal od svojho Stvoriteľa. To, že nie vždy býva zvládnutá, ukazuje príklad dvoch starcov z nášho rozprávania. Pri nich sa ešte zastavíme o chvíľu. Lekcionár pre dnešný deň ponúka na výber dlhšie alebo kratšie znenie rozprávania. Aj keď odporúčam prečítať si celú 13. kapitolu, budem vychádzať z kratšej verzie, tak ako je uvedená vyššie.

V našom čítaní sme sa ocitli uprostred súdneho pojednávania. Tento súd je pomstou spomínaných dvoch starcov, ktorí nezniesli, že Zuzana, (mimochodom manželka a matka) sa vzoprela ich sexuálnemu útoku. Aby za sebou „upratali“, zneužijú svoje postavenie sudcov, a zákerne obvinia z manželskej nevery ju. Už pred tým zneužili skutočnosť, že sa mohli voľne pohybovať v dome Zuzaninho manžela Joakima. „Zástup odsúdil Zuzanu na smrť“, pretože kto by neveril takým uznávaným osobám?! Zvláštne je, že vzorec sexuálnych útokov a zneužívania zostáva po stáročia nezmenený: Ide o zneužitie dôvery, zneužitie postavenia a zneužitie moci. Navyše veľká väčšina páchateľov je v spoločnosti obľúbená a nikto by to na nich nepovedal.

V texte si môžeme všimnúť opakujúce sa výkriky. Prvý krát, ešte v záhrade, vykríkla Zuzana o pomoc; hneď na to vykríkli „proti nej“ starci. Zuzana vykríkla aj po vyhlásení rozsudku smrti, a tento výkrik nezostal bez odpovede. Keď na scénu vstúpil mladý muž Daniel naplnený Božím duchom, tiež vykríkol: „Ja nemám vinu na krvi tejto ženy.“ Celkom na konci vykríkli všetci zhromaždení od údivu nad tým, ako Boh zasiahol cez Daniela a nevinná žena bola zachránená. Čo vlastne zachránilo Zuzanu? Boli to stromy? Všetci boli svedkami, že výpovede starcov sa nezhodovali. Na otázku „Pod akým stromom sa zhovárali?“ každý z nich odpovedal inak. V každom prípade dôležité je, že sa našla osoba, ktorá sa nechala pohnúť Božím duchom a nemlčala, keď bolo treba hovoriť.

Nie každý príbeh sa končí tak šťastne, ako príbeh Zuzany. Hlas mnohých obetí sexuálneho zneužívania/násilia nie je počuť. Alebo sa ich volaniu o pomoc neverí. Klíma v spoločnosti aj v Cirkvi sa, vďaka Bohu, začína meniť. Hlasom slabých sa môže stať každý. Pre začiatok treba aspoň pripustiť, že táto problematika je súčasťou našej spoločnosti. Modlime sa, aby sa aj dnes našli odvážni Danielovia a Daniely. A vydajme sa na cestu pomoci a prevencie.

Foto: Yøe Kovalík
Hudba: Lamačské chvály – Temnota neobstojí

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.