Posledná

ružeSála kultúrneho domu praskala vo švíkoch. Nebývalo to často, aby sa tam stretlo toľko ľudí. Na prvých miestach sedeli tí najvýznamnejší, vyobliekaní, voňaví, vážení; až potom tí ostatní. Na úplne poslednom mieste sedela stará pani. Šedá myška s očami mora, ktoré krášlil vejár vrások. Šedá myška, ktorú každý prehliadol. Bola sama. Vlastne, spoločnosť jej robili dve barličky. Trápna, že nesedí doma. Konečne sa na pódiu objavil ich rodák, ktorý bol slávny v celom svete. Aplauz nemal konca kraja. Fotoaparáty cvakali, kvetnatým príhovorom nebolo konca kraja.

„Som rád, že sa mi to podarilo. Chystám sa do svojho rodiska už poriadne dlho, iste o tom viete, no až teraz mi to Pán Boh doprial. Tak mu za to ďakujem. Samozrejme, ďakujem aj vám, za pozvanie i milé privítanie. Teším sa. Viete, prešiel som celý svet, ale iba tu som naozaj doma. Mnohých z vás už nepoznám, no predsa zopár z vás áno. Vôbec ste sa nezmenili. Dovoľte mi, aby som odovzdal túto nádhernú kyticu jednej dáme, s ktorou som kedysi drel nohavice v našej starej škole. Bolo to najkrajšie dievča. A najmúdrejšie.“

V sále nastal šum. Každý sa obzeral, ku komu ich slávny rodák zamieri. Staršie dámy si napravovali účesy a narovnávali čipkované golieriky. Zbytočne. Slávny rodák zišiel po schodíkoch a namieril si to až na koniec sály k starej panej. Objal ju a do rúk jej vložil nádherné ruže. Onemela. Rovnako sála. Aj muchu by bolo počuť.

Na slávnostnom bankete, ktorý sa konal po oficiálnej časti, mala stará pani čestné miesto hneď vedľa slávneho rodáka.

© Júlia Hubeňáková, 20. 9. 2015   25. nedeľa v Cezročnom období

Ježiš a jeho učeníci prechádzali Galileou. Nechcel však, aby o tom niekto vedel, lebo učil svojich učeníkov a hovoril im: „Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí a zabijú ho. Ale zabitý po troch dňoch vstane z mŕtvych.“

Lenže oni nechápali toto slovo a spýtať sa ho báli.

Tak prišli do Kafarnauma. A keď bol v dome, opýtal sa ich: „O čom ste sa zhovárali cestou?“ Ale oni mlčali, lebo sa cestou medzi sebou hádali, kto z nich je väčší.

Sadol si, zavolal Dvanástich a povedal im: „Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých.“

Potom vzal dieťa, postavil ho medzi nich, objal ho a povedal im: „Kto prijme jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, nie mňa prijíma, ale toho, ktorý ma poslal.“

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.