Prázdniny

Všetky vnúčence sa v auguste ocitli u starých rodičov na dedine. Počas teplých nocí spali v stanoch, ktoré si rozložili v záhrade. Iba najmenšia spala s babičkou a dedkom, lebo sa bála pavúkov. Ráno sa malá s dedkom vybrali do záhrady pre mrkvu, kaleráb a petržlen. Babička im chystala slepačiu polievku, nech len vytiahnu čo najkrajšiu zeleninu. Prechádzajúc okolo stanu, dedko začul, ako sa vo vnútri zhovárajú deti ich detí.

„Na budúci rok pôjdem na prvé sväté prijímanie a potom už budem môcť robiť, čo sa mi zachce,“ mudroval ten z východu republiky. Dedko a malá zastali.

„Čo napríklad?“ vyzvedal jeho o rok mladší bratranec zo západu.

„Napríklad nepôjdem do školy. Alebo pôjdem iba ako,“ dotiahol svoj plán do konca.

„To naozaj? Ty sa máš, to ja budem musieť ešte rok čakať. Po prvom svätom prijímaní už nemusím byť dobrý?“ nechal si potvrdiť teóriu ten zo západu.

„To máš tak,“ robil sa východniar: „keď urobíš dačo zlé, jednoducho pôjdeš na spoveď a potom na prijímanie.“

„A potom zas nepôjdeš do školy?“ zasvietili oči západniarovi.

„Dedko, oni nemajú pravdu, však?“ zašepkala predškoláčka.

„Nemajú,“ pritakal dedko a pomaly odišli.

Popoludní, keď už zjedli slepačiu polievku i buchty na pare, starí rodičia porozprávali vnukom svoj životný príbeh.

Východniar i západniar v toto popoludnie veľa pochopili.

© Júlia Hubeňáková, 16. 8. 2015   20. nedeľa v Cezročnom období

Ježiš povedal zástupom: „Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“

Židia sa hádali medzi sebou a hovorili: „Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?!“

Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život.

Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň.

Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom. Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa.

Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli.

Kto je tento chlieb, bude žiť naveky.“ Jn 6, 51-58

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.