Puma

pumaV triede ju volali puma. Každého predbehla, do kopca aj cyklistov. Cez školský rok behávala iba večer, no teraz, cez prázdniny, si dávala do tela aj ráno. Zakaždým prišla domov mokrá ako myš, vliezla pod sprchu a tečúca voda z nej zmyla únavu. Keď si bude zvyšovať tréningové dávky, podarí sa jej to; určite sa jej to podarí. Rio už nestihne, je primladá, ale potom, neskôr… S mokrými nohami precapkala po kuchyni. Bol to taký rituál. Cup, cup, cup a už bude pod dekou. Nevydalo. Zo spálne počula pridusený plač. Zastala. Hej, bol mamkin. Zamotaná v osuške nazrela.

„Mami, stalo sa niečo?“ prisadla si.

„Čakám dieťa,“ vyliezlo po chvíli z mamky. Objala ju ako najtuhšie vedela.

„Mami, veď už sme štyria,“ nechápala.

„Veď práve, teraz ledva vyžijeme, čo bude potom? Ocko ma nahovára na potrat,“ plakala.

„Sa neopováž! Radšej prestanem behať a nájdem si brigádu, ale môj súrodenec sa narodí,“ povedala tvrdo, bez možnosti diskusie.

Keď ocko prišiel z nočnej, povedala to aj jemu a priamo do očí. Bol zaskočený. Dusná atmosféra, ktorá v ostatné dni u nich vládla, razom povolila. Chalani sa začali tešiť na brata a dievčatá na sestru. Iba nádejnej bežkyni bolo jedno, čo to bude; hlavne, že bude. Večer si to ešte vydiskutuje pred svätostánkom, no už teraz vie, že to bude ok.

 

© Júlia Hubeňáková, 2. 8. 2015   18. nedeľa v Cezročnom období

 

Zástup zbadal, že tam nie je ani Ježiš, ani jeho učeníci. Preto aj oni nastúpili na loďky, prišli do Kafarnauma a hľadali Ježiša. Keď ho na druhom brehu mora našli, povedali mu: „Rabbi, kedy si sem prišiel?“

Ježiš im odpovedal: „Veru, veru, hovorím vám: Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale preto, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa. Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka. Lebo jeho označil Otec, Boh, svojou pečaťou.“ Povedali mu: „Čo máme robiť, aby sme konali Božie skutky?“

Ježiš im odpovedal: „Boží skutok je veriť v toho, ktorého on poslal.“

Povedali mu: „Aké znamenie urobíš, aby sme videli a uverili ti? Čo urobíš? Naši otcovia na púšti jedli mannu, ako je napísané: ‚Dal im jesť chlieb z neba.‘“

Ježiš im odvetil: „Veru, veru, hovorím vám: Nie Mojžiš vám dal chlieb z neba, ale môj Otec vám dáva pravý chlieb z neba. Lebo Boží chlieb je ten, ktorý zostúpil z neba a dáva svetu život.“

Povedali mu: „Pane, vždy nám dávaj taký chlieb.“

Ježiš im povedal: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť.“ Jn 6, 24-35

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.