Triedna učiteľka opravovala slohové práce na tému: Opis samého/samej seba. Podchvíľou sa usmievala, podchvíľou prevracala oči nad hrúbkami typu, „som víborný žiak.“ Keď už mala všetko opravené a šálka od kávy zívala prázdnotou, položila si pred seba dva zošity. Raz pozerala do jedného, raz do druhého a mala pocit, že práve dostala akúsi jemnú lekciu od života, že byť lepším, nemusí znamenať byť prvým. V prvom zošite, bola úhľadne napísaná jedna perfektná slohová práca: „Od prvého ročníka som najlepším žiakom. Ešte som nemal na vysvedčení ani jednu dvojku. Rád pomáham spolužiakom, rodičom i starým ľuďom. Vo svojej izbe mám vždy poriadok a svojim rodičom robím radosť. Chcem sa stať letcom alebo prezidentom. Ešte som sa nerozhodol naisto…,“ pokračoval opis. V Sabínkinom zošite to bola iná, ale celkom iná káva: „Asi nie som veľmi nadaná na nič. Iba rada čítam, vtedy som veselá. Inak som dosť zbabelá, lebo keď na chodbe bili mladšieho spolužiaka, nezastala som sa ho. A som aj na slatké. Minulé Vianoce som potajomky zjedla zo stromčeka takmer všetky cukríky. Ale chcem sa polepšiť a občas sa mi to darí. Tak napríklad, predfčerom som…“ pokračovala Sabína v krivolakom písaní a pani učiteľka raz nevedela, komu z tých dvoch dať jednotku.
30. nedeľa v cezročnom období
© Júlia Hubeňáková, 27. 10. 2013
Tým, čo si namýšľali, že sú spravodliví, a ostatnými pohŕdali, povedal Ježiš toto podobenstvo: „Dvaja ľudia vstúpili do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej, druhý mýtnik.
Farizej sa postavil a takto sa v sebe modlil: ‚Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodlivci, cudzoložníci alebo aj ako tento mýtnik. Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám.‘
Mýtnik stál celkom vzadu a neodvážil sa ani oči k nebu zdvihnúť, ale bil sa do pŕs a hovoril: ‚Bože, buď milostivý mne hriešnemu.‘
Hovorím vám: Tento odišiel domov ospravedlnený, a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“ Lk 8, 9-14
