Sam

lotr6Na večeru urobila mamka zemiakové placky z nových zemiakov. Ani nečakali ocka, lebo sa to nedalo vydržať. Placky prevoňali celý dom, dokonca aj susedom sa zbiehali slinky. Pokým dopili kyslé mlieko a utreli si spod nosa biele fúzy, skúsila mama opatrne:

„Tak ako, našiel si si v škole nejakého kamaráta?“

Odpovedal očami. Boli smutné.

„A pani učiteľka? Neviem ako tebe, ale mne sa celkom pozdáva,“ skúšala ďalej mama.

„Je pe-pe-pe-kná. A s-s-si z nás u-u-u-ťa-ťahuje,“ horkoťažko dostal zo seba.

„Aj z teba?“ stŕpla mama a prebudila sa v nej šelma, ktorá chce chrániť svoje mláďa.

Mláďa sa však začalo neuveriteľne smiať. Až sa zadúšalo. Aj mama sa pridala.

„P-p-poveda-dala, že jej p-p-p-ripo-mínam, neuhádneš k-k-koho,“ a znova salva smiechu.

„Predsa ocka. Odkiaľ pozná tvoja pani učiteľka nášho ocka?“ zamrzol mame úsmev.

„Nieeee,“ protestovalo mláďa a utrelo si zaslzené oči. „Sama.“

„Akého Sama? “ čudovala sa.

„Z Pána prs-te-te-ňov,.“ zvážnelo mláďa a hľadalo súhlas v maminých očiach.

Mamine oči odpovedali úplne jednoznačne.

„Tvoja pani učiteľka je veľmi múdra.. Boh ti poslal anjela, ktorý ti pomôže,“ povzbudila ho mama a nasledovalo asi m-m-mili-ó-ó-ón- ob-ob-jatí.

© Júlia Hubeňáková, 6. 9. 2015   23. nedeľa v Cezročnom období

 

Ježiš opustil končiny Týru a cez Sidon prišiel ku Galilejskému moru do stredu dekapolského kraja.

Tam priviedli k nemu hluchonemého a prosili ho, aby naňho vložil ruku. On ho vzal nabok od zástupu, vložil mu prsty do uší, poslinil si ich a dotkol sa mu jazyka. Potom pozdvihol oči k nebu, vzdychol a povedal mu: „Effeta,“ čo znamená: „Otvor sa!“ V tej chvíli sa mu otvorili uši a rozviazal spútaný jazyk a správne rozprával.

A prikázal im, aby o tom nikomu nehovorili. Ale čím dôraznejšie im prikazoval, tým väčšmi to rozhlasovali a s tým väčším obdivom hovorili: „Dobre robí všetko: aj hluchým dáva sluch aj nemým reč.“ Mk 7, 31-37

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *