Si fakt plakal,

foto 101keď zomrel tvoj priateľ Lazár?“

„Bol to predsa môj veľmi dobrý priateľ a zrazu mi prišlo veľmi ľúto, že zomrel.“

„Prečo si plakal, keď Lazár napokon vstal z hrobu? Ja by som neplakal. Asi. Zdá sa mi to také čudné, že Boh plakal.“

„Zdá sa ti čudné, že som plakal pre Lazára a čo povieš na to, že som plakal aj pre teba?“

„No určite! Pre mňa si nemohol plakať, lebo ja žijem. Tomu len tak neuverím.“

„Pamätáš sa na to, keď si namiesto nedeľnej svätej omše išiel ku kamarátovi a hrali ste počítačové hry?“

„Pamätám, bolo to veľmi hlúpe.“

„Tak vtedy som plakal, lebo si zomrel.“

„???“

„Ťažký hriech je smrť a pre mňa strata veľmi dobrého priateľa.“

„Nevedel som. Veľakrát si pre mňa plakal?“

„Ty to predsa vieš. Dôležitejšie však je, že si – podobne ako Lazár, vstal a ja som mal obrovskú radosť.“

„Keď som šiel na spoveď? Konečne som evanjeliový príbeh o Lazárovi pochopil. Je to o mne.“

„Je to o každom, aj o tebe.“

„Budem sa chrániť ťažkého hriechu, lebo to je smrť… a budem sa chrániť aj ľahkých hriechov, lebo to je choroba, ktorá ma môže zložiť.“

„Už o pár dní budeš počuť: ´Choď v pokoji a viac nehreš.´ “

5. pôstna nedeľa

© Júlia Hubeňáková,  6. 4. 2014

 

 

Lazárove sestry poslali Ježišovi odkaz: „Pane, ten, ktorého miluješ, je chorý.“

Keď to Ježiš počul, povedal: „Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn.“

Ježiš mal rád Martu i jej sestru a Lazára. Keď teda počul, že je chorý, zostal ešte dva dni na mieste, kde bol. Až potom povedal učeníkom: „Poďme znova do Judey.“

Keď ta Ježiš prišiel, dozvedel sa, že Lazár je už štyri dni v hrobe.

Keď Marta počula, že prichádza Ježiš, išla mu naproti. Mária zostala doma. Marta povedala Ježišovi: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel. Ale aj teraz viem, že o čokoľvek poprosíš Boha, Boh ti to dá.“

Ježiš jej povedal: „Tvoj brat vstane z mŕtvych.“

Marta mu vravela: „Viem, že vstane v posledný deň pri vzkriesení.“

Ježiš jej povedal: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky. Veríš tomu?“

Povedala mu: „Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet.“

Ježiš sa zachvel v duchu a vzrušený sa opýtal: „Kde ste ho uložili?“

Povedali mu: „Pane, poď sa pozrieť!“ A Ježiš zaslzil.

Židia povedali: „Hľa, ako ho miloval!“

No niektorí z nich hovorili: „A nemohol ten, čo otvoril oči slepému, urobiť, aby tento nezomrel?!“

Ježiš sa znova zachvel a pristúpil k hrobu. Bola to jaskyňa uzavretá kameňom. Ježiš povedal: „Odvaľte kameň!“

Marta, sestra mŕtveho, mu povedala: „Pane, už páchne, veď je už štyri dni v hrobe.“

Ježiš jej vravel: „Nepovedal som ti, že ak uveríš, uvidíš Božiu slávu?“

Odvalili teda kameň. Ježiš pozdvihol oči k nebu a povedal: „Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul. A ja som vedel, že ma vždy počuješ, ale hovorím to kvôli ľudu, čo tu stojí, aby uverili, že si ma ty poslal.“

Keď to povedal, zvolal veľkým hlasom: „Lazár, poď von!“ A mŕtvy vyšiel. Nohy a ruky mal ovinuté plátnom a tvár obviazanú šatkou.

Ježiš im povedal: „Porozväzujte ho a nechajte ho odísť!“

Mnohí z tých Židov, čo prišli k Márii a videli, čo urobil, uverili v neho.  Jn 11, 3-7. 17. 20-27. 33b-45

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.