32 Boli na ceste a vystupovali do Jeruzalema. Ježiš išiel pred nimi a oni tŕpli a so strachom išli za ním. Opäť vzal k sebe Dvanástich a začal im hovoriť, čo ho očakáva: 33 „Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom. Odsúdia ho na smrť a vydajú pohanom, 34 vysmejú ho, opľujú, zbičujú a zabijú, ale on po troch dňoch vstane z mŕtvych.“ 35 Tu k nemu pristúpili Zebedejovi synovia Jakub a Ján a hovorili mu: „Učiteľ, chceme, aby si nám splnil, o čo ťa poprosíme.“ 36 On sa ich opýtal: „Čo chcete, aby som vám urobil?“ 37 Oni mu povedali: „Daj, aby sme sedeli v tvojej sláve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici.“ 38 Na to im Ježiš povedal: „Neviete, čo žiadate. Môžete piť kalich, ktorý ja pijem? Alebo môžete byť pokrstení krstom, ktorým som ja krstený?“ 39 Oni mu vraveli: „Môžeme.“ Ježiš im povedal: „Kalich, ktorý pijem ja, budete piť, aj krstom, ktorým som krstený ja, budete pokrstení. 40 Ale dať niekomu sedieť po mojej pravici alebo ľavici nepatrí mne. To dostanú tí, ktorým je to pripravené.“ 41 Keď to počuli ostatní desiati, začali sa mrzieť na Jakuba a Jána. 42 Ježiš si ich zavolal a povedal im: „Viete, že tí, ktorých pokladajú za vládcov národov, panujú nad nimi a ich veľmoži majú nad nimi moc. 43 Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom. 44 A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých. 45 Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých.“
Cesty uľahčujú život. Tam, kde je cesta, človeku sa žije ľahšie. Rýchlejšie sa dostane do cieľa. Ale zároveň s cestami, s dobrými cestami, sa rozvíja samotný život. Veď si vezmime našu vlastnú situáciu. Nadávame a hnevá nás, že za dvadsať päť rokov predstavitelia tejto krajiny nie sú schopní postaviť 450 km diaľnic. A samozrejme Východ zaostáva, ľudia odchádzajú za prácou… ale tam, kde si povedali, že to vezmú do vlastných rúk (priemyselný park na juh od Košíc, v Kechneci) tam sú aj cesty aj rozvoj. S cestami prichádzajú investície, s investíciami pracovné príležitosti, s pracovnými príležitosťami rozvoj kultúrneho, spoločenského i ekonomického života. Kde sú cesty život sa rozprúdi.
Ak to platí o bežnom živote, o čo viac v duchovnom. Ak je cesta, srdce človeka pookreje, naberá druhý dych a chuť kráčať. A my všetci dobre vieme, že cestu máme. Ježiš sám hovorí: Ja som cesta…. Ježiš je cesta k Otcovi: cesta k harmónii, radosti a nefalšovanému šťastiu, slovom do domu Otca. Ježiš znova pripomenie bezo mňa nikto nemôže prísť k Otcovi . Čo však znamená konkrétne, že Ježiš je cesta??
Dnes vidíme Ježiša ako kráča cestou do Jeruzalema. Učeníci ho nasledujú so strachom, iní sa mu čudujú (veď zažil nevraživosť i odpor v Judey). Na tejto ceste im ukáže, čo znamená jeho cesta. Syna človeka vydajú ľuďom, ponížia ho, vysmejú a opľujú. Nakoniec ho zabijú… ale na tretí deň vstane z mŕtvych. Učeníci nereagujú, boja sa. A väčšina ľudí nedopočúva Ježišove slová. Zostane pri kríži a smrti. Ale jeho cesta tu nekončí. Ježiš nám otvára oči. Jeho cesta nie je síce prechádzkou po ružovej záhrade, sú na nej problémy a ponižovania. Ale podstata spočíva v tom, že na tretí deň vstane. Ježišova cesta je naša cesta, moja cesta, tvoja cesta. Nie je to cesta bez problémov a bolestí. Ale je to cesta, na ktorej je On s nami. Ježiš vstal a sprevádza nás. Nie si sám a ani nezostaneš sám. Ak si toto uvedomíme, hneď sa kráča ľahšie. Už sa nemusíme sústrediť na problém, plakať nad ním a točiť sa okolo seba. Skôr si treba všimnúť Ježiša, ktorý stojí vedľa mňa.
Druhý bod, ktorý objavujeme sa skrýva v žiadosti Zebedejových synov a v reakcii ostatných učeníkov. Ježiš im hovorí o utrpení a oni o prvých miestach. Ostatní sa nahnevajú a Ježiš odkrýva pravý úmysel „byť prvým“ – vládnuť, nechať pocitovať svoju moc. Ježišova cesta nie je súťaživosti, o predbiehaní, o dobiehaní iných…nie je o moci a VIP spoločnosti. Medzi nami nemá čo hľadať takáto chorá ctižiadostivosť. Ale ctižiadostivosť v službe. Nemá čo hľadať závisť, ale dobroprajnosť. Kto chce byť veľký, nech je vašim sluhom. Kto chce byť prvý nech je sluhom všetkých. Ani Ježiš totiž neprišiel, aby mu slúžili a obsluhovali ho. Ale aby sa on sa zohol a slúžil. Služba, pomoc, diakonia sú tie momenty, ktoré charakterizujú cestu. Pomôcť, dvihnúť, vypočuť, povzbudiť. Stať sa blízkym.
Spomeňme si na Jozefa. Bratia mu závideli. Závisť prerástla do nenávisti a len len, že ho nezabili. Nakoniec ho hodili „iba“ do cisterny a potom ho predali ako otroka. Ako sa mohol cítiť? Ponížený, oklamaný, zradený. Aké pocity ho premáhali??? Ale nepočuť, žeby „fňukal“. Neskôr sám prizná: Boh ma poslal pred vami, aby som vám pomohol, zachránil. Jeho cesta plná utrpenia a zrady ho priviedla na vrchol egyptskej administratívy. Stal sa mužom číslo 2 v kráľovstve. A takto zachránil nielen Egypt v čase sucha, ale aj svojich bratov a otca.
Otvorme oči, aby sme videli Ježišovu cestu. Cestu, na ktorej nás ani na chvíľku neopúšťa. Cestu nádeje a istoty jeho pomoci. Cestu, ktorá je cestou služby. Čo urobíš? Prijmeš? Či sa budeš báť ako prví učeníci? Alebo sa dokonca čudovať, čo je to za nezmysel?
Kde je cesta, tam sa žije ľahšie. Kde je cesta, tam sa zrazu rozprúdi život.
robert jager, 2014
