keď si prosil svojho Otca za nás?“
„Každý rozhovor s Bohom je modlitba.“
„Veď hej, učili sme sa to na náboženstve, len mi príde čudné, že aj Boh sa modlí. Myslel som si, že to len ľudia…“
„Keď sa my dvaja spolu rozprávame, to je predsa tiež modlitba – tvoja aj moja.“
„Veď to je ohromné! Každý rozhovor s Bohom je modlitba. Nie poučka, ale naozajstná spoločná modlitba. Aké jednoduché.“
„Každý rozhovor s Bohom je modlitba, no nie každá modlitba je rozhovor s Bohom.“
„Keď napríklad kráčam po ulici a napadne mi myšlienka na teba, aj vtedy sa modlím?“
„Vtedy mi príde od teba čosi ako e-mail, alebo tvoja odpoveď na e-mail, keď ťa ako prvý štuchne Duch Svätý.“
„A keď čítam pri svätej omši prosby?“
„Aj vtedy.“
„A keď ti spievam pesničky?“
„Vtedy sa modlíš dvakrát.“
„Aj keď som z ušetreného vreckového prispel na zbierku pre ľudí postihnutých záplavami, aj vtedy som sa modlil?“
„To bolo ovocie modlitby.“
„Rád sa s tebou modlím.“
„Potešenie je na mojej strane.“
7. Veľkonočná nedeľa
© Júlia Hubeňáková, 1. 6. 2014
Ježiš pozdvihol oči k nebu a hovoril: „Otče, nadišla hodina: Osláv svojho Syna, aby Syn oslávil teba, tak, ako si mu dal moc nad každým telom, aby všetko, čo si dal ty jemu, im darovalo večný život. A večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista.
Ja som ťa oslávil na zemi: dokončil som dielo, ktoré si mi dal vykonať. A teraz ty, Otče, osláv mňa pri sebe slávou, ktorú som mal u teba skôr, ako bol svet.
Zjavil som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta. Tvoji boli a dal si ich mne a oni zachovali tvoje slovo. Teraz poznali, že všetko, čo si mi dal, je od teba, lebo slová, ktoré si ty dal mne, ja som dal im. A oni ich prijali a naozaj spoznali, že som vyšiel od teba, a uverili, že si ma ty poslal.
Za nich prosím. Neprosím za svet, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú tvoji. A všetko, čo je moje, je tvoje, a čo je tvoje, je moje. A v nich som oslávený.
Už nie som vo svete, ale oni sú vo svete a ja idem k tebe.“ Jn 17, 1-11a
