Asi som to domrvil,
keď bol Deň matiek, tak sme našej mamke upiekli tortu. Som ju vystískal a napísal som jej básničku o tom, ako veľmi ju ľúbim.“
„To si fakt nemohol viac domrviť. Veď to je úžasné. Musela mať ohromnú radosť, z torty ale najmä z básničky. Môžeš mi ju zarecitovať?“
„Radšej nie. Nezaslúžim si.“
„Nezaslúžiš si!?“
„Veď som ti povedal, že som to asi domrvil. Asi určite.“
„Nepáčila sa jej básnička?“
„Páčila a ešte ako! Bola dojatá. Dokonca povedala, že jej takú krásnu báseň nenapísal ani ocko, keď jej chcel pred svadbou vyznať lásku. Dala si ju na chladničku.“
„Tak to už konečne povedz a pokiaľ možno zrozumiteľne.“
„Vieš, v tej básničke bol taký jeden verš:
´Ak miluješ mamu, veľa slov netreba,
stačí ju poslúchať a kráčať do neba.´
Dnes ma mamka poslala vybrať z lekárne lieky pre našu babku. A ja som jej povedal, že nepôjdem, lebo idem hrať s chlapcami futbal. Nič nepovedala a sama šla pre lieky. Keď som sa vrátil z futbalu, básnička už na chladničke nebola.“
„Možno len spadla.“
„Možno.“
6. Veľkonočná nedeľa
© Júlia Hubeňáková, 25. 5. 2014
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania. A ja poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby zostal s vami naveky Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, lebo ho nevidí, ani nepozná. Vy ho poznáte, veď ostáva u vás a bude vo vás.
Nenechám vás ako siroty, prídem k vám. Ešte chvíľku a svet ma už neuvidí, ale vy ma uvidíte, lebo ja žijem a aj vy budete žiť. V ten deň spoznáte, že ja som v svojom Otcovi, vy vo mne a ja vo vás.
Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A kto miluje mňa, toho bude milovať môj Otec; aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého.“ Jn 14, 15-21
