Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania. A ja poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby zostal s vami naveky Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, lebo ho nevidí, ani nepozná. Vy ho poznáte, veď ostáva u vás a bude vo vás. Nenechám vás ako siroty, prídem k vám. Ešte chvíľku a svet ma už neuvidí, ale vy ma uvidíte, lebo ja žijem a aj vy budete žiť. V ten deň spoznáte, že ja som v svojom Otcovi, vy vo mne a ja vo vás. Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A kto miluje mňa, toho bude milovať môj Otec; aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého.“
(Jn 14,15-21)
Pri čítaní Jánovho evanjelia zvlášť pri tomto úryvku sa dá veľmi ľahko prísť k nedorozumeniu ohľadom lásky. Ježišovi učeníci sú vyzvaní milovať Ježiša a to znamená zachovávať jeho prikázania. Inými slovami ak milujem Ježiša, už som zachoval jeho prikázania. Ježiš tu však nehovorí o láske ako emócii, ani o nadšenom citovom vzplanutí, ktoré má s nádchou jedno spoločné, že po čase prejde. Ide tu naopak o lásku, ktorá nie je zakorenená v cítení, ale v skutku dávania sa, čo vyjadruje aj použité gr. sloveso agapaó. Ježiš teda nehovorí „ak cítite, že ma milujete“, ale skôr „ak sa mi odovzdáte celí“, budete zachovávať moje prikázania.
Je dobré si všimnúť, že na konci úryvku je to vysvetlené práve v tomto význame: ten miluje Ježiša, kto má jeho prikázania a zachováva ich. Možno tu hovoriť o láske k Ježišovi ako „živej poslušnosti“, alebo aj ako o „poslušnosti plnej života“. Táto poslušnosť je nasmerovaná k Ježišovým prikázaniam, ktoré sú o niekoľko veršov ďalej vysvetlené ako Ježišove slová: „Kto ma nemiluje, nezachováva moje slová. A slovo, ktoré počujete, nie je moje, ale Otcovo, toho, ktorý ma poslal.“
Ozrejmuje to aj postava Tešiteľa, Ducha pravdy, ktorý je v učeníkoch a ostáva v nich. Ak si prečítame aj ďalšie verše v 14. kapitole, zistíme, že jeho úlohou je naučiť všetko a pripomenúť všetko, čo im Ježiš povedal, teda jeho slovo: „Ale Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal“ (Jn 14,26).
Ak by sme to mali zhrnúť dokopy, tak zachovávanie Ježišových prikázaní je prítomnosť Ducha Svätého v živote Ježišových učeníkov, ktorá sa neredukuje na emócie, ale zahŕňa celého človeka, jeho rozum i vôľu. Preto sa Otcovo Slovo stáva v živote učeníka telom a „prúdy živej vody“ robia z neho Boží príbytok. Svet nedisponuje týmto „produktom“, ale naopak má pôsobením Ducha pravdy prijať Slovo života, ktoré svieti vo tmách. A tu je ukryté aj povolanie kresťana, ktorý je ešte vo „svete“, ale už nie je zo „sveta“
© Štefan Novotný, 23.5.2014
