vraví pani učiteľka, ktorá učila aj môjho ocka. Že vraj, ako keby som mu z oka vypadol. Aj ty si celý ocko?“
„On a ja sme jedno. On je vo mne a ja som v ňom. Sme jedno v Duchu Svätom.“
„To je ťažké.“
„Netráp sa tým. Ak vyslovíš v modlitbe slovo Boh, oslovíš mňa aj môjho ocka súčasne. A to všetko v Duchu Svätom.“
„Sa nemôžem modliť bez Ducha Svätého? Len tak, z vlastnej vôle, sám?“
„Duch je život, pohyb, dobro…, bez neho by nebolo nič z toho, čo je.“
„A to som ťa chcel po dnešnom čítaní o niečo poprosiť. Už to neviem ani povedať, taký som dopletený.“
„Tak si to premysli.“
„Už to mám! Ide o to bývanie, čo si nám v nebi pripravil. Ak sme už teda kamaráti, ja by som chcel samostatnú izbu, aby som sa nenervačil s bratom a ešte, aby to bolo blízko pri tebe, vieš, tak na skok.“
„Si blízko pri mne už teraz, nevidíš? V každej modlitbe sa stretávame, zakaždým keď ma prijímaš, vždy, keď vykonáš čosi dobré, vždy som vtedy s tebou úplne blízko. A tú samostatnú izbu, to si nemyslel vážne, či?“
„No, najprv myslel, ale teraz už nemyslím. V nebi to zrejme nebude o izbách, či?“
„Veru tak, nebude to o izbách. Nerieš bývanie v nebi, iba konaj dobro, spoľahni sa na môj sľub a skoč.“
„Pane môj, chcem sa na teba podobať aspoň tak, ako sa podobám na svojho ocka.“
5. Veľkonočná nedeľa
© Júlia Hubeňáková, 18. 5. 2014
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nech sa vám srdce nevzrušuje! Veríte v Boha, verte aj vo mňa. V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo, bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto?! Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja. A cestu, kam idem, poznáte.“
Tomáš mu povedal: „Pane, nevieme, kam ideš. Akože môžeme poznať cestu?!“
Ježiš mu odpovedal: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa. Ak poznáte mňa, budete poznať aj môjho Otca. Už teraz ho poznáte a videli ste ho.“
Filip sa ozval: „Pane, ukáž nám Otca a to nám postačí.“
Ježiš mu vravel: „Filip, toľký čas som s vami a nepoznáš ma?! Kto vidí mňa, vidí Otca. Ako môžeš hovoriť: ‚Ukáž nám Otca?!‘ Neveríš, že ja som v Otcovi a Otec vo mne? Slová, ktoré vám hovorím, nehovorím sám zo seba, ale Otec, ktorý ostáva vo mne, koná svoje skutky. Verte mi, že ja som v Otcovi a Otec vo mne. Ak nie pre iné, aspoň pre tie skutky verte!
Veru, veru, hovorím vám: Aj ten, kto verí vo mňa, bude konať skutky, aké ja konám, ba bude konať ešte väčšie, lebo ja idem k Otcovi.“ Jn 14, 1-12
