Drahí bratia a sestry v Kristovi!
Po roku, ktorý sa skončil, začína ďalší. A hoci bol uplynulý rok na našom Slovensku poznačený všelijakými ťažkosťami a problémami či už v spoločnosti, v Cirkvi, v rodinách, alebo vo vzťahoch, predsa máme dôvod na to, aby sme ako veriaci ľudia vzdávali vďaky Bohu. Pri hodnotení minulosti i pri pohľade na budúcnosť, majme vždy na pamäti slová žalmistu, keď ďakuje Bohu za všetko: Rok korunuješ svojou dobrotou (Ž 65, 12). Aj my sa môžeme podobne pozastaviť a vzdať Bohu chválu. Je dôležité, aby sme nezabúdali na to, že nad všetkým je Boh – Pán času i večnosti.
Na začiatku prvého dňa tohto roka, keď sa mnohí možno s neistotou dívajú dopredu, mám pred očami celú našu arcidiecézu, a prvé čo mi napadá je vďačnosť Bohu za vás všetkých. Vo vás je totiž ukrytý skutočný poklad našej arcidiecézy. Vždy sú to predovšetkým ľudia, ktorí sa aj napriek napätiam a navzdory mnohým otázkam či nejasnostiam neotrasiteľne držia viery, angažujú sa vo farnostiach, zapájajú sa do slávenia bohoslužieb a pomáhajú kňazom pri príprave detí a mladých na prijatie sviatostí. Ďakujem Bohu aj za vás všetkých, čo ste sa pričinili o výstavbu a skrášlenie Božích chrámov a boli ste ochotní obetovať čas i prostriedky aj na iné dobročinné účely našej Cirkvi.
Veľkou nádejou sú pre mňa aj v tomto novom roku pútnické miesta, na ktorých naša osobná viera nadobúda rozmery spoločenstva v škole Panny Márie. Bola to ona, čo svojou pokorou a zjednotením sa s vôľou Najvyššieho doslova rozšliapala diablovi hlavu. Dnešné evanjelium nám pripomína jej pevnú vieru, keď vo svojom srdci premýšľala o všetkom čo počula rozprávať iných o jej vlastnom Synovi. Neprepadla strachu z toho, čo všetko ju v živote s jej Synom bude čakať. Nezutekala pred tým, čo sa na Ježišovi malo podľa Písma naplniť.
Strach z neznámych dní nemám ani ja, pretože si uvedomujem, že Ježiš Kristus nás sprevádza všetkými úskaliami až do skončenia čias. Ináč to nebude ani teraz. Nech je s nami. Jeho slovo nech nás aj v tomto roku osloví, aby sme sa rozhodli slúžiť mu celým srdcom. V tejto súvislosti som vďačný Bohu za našich kňazov a mnohé rehoľné spoločenstvá, ktoré zveľaďujú poklad viery a zachraňujú nesmrteľné duše. V bratskej jednote a vo vernosti Svätému Otcovi sa spolu pokúsime vydať nové svedectvo lásky a nezištnej služby.
Zoči voči rôznym aktuálnym diskusiám, zneisteniam a sklamaniam voči Cirkvi, chcem poukázať na jednu vec. Stáva sa totiž častým zjavom že v období keď Svätý Otec vyzve veriacich k modlitbám na konkrétne úmysly, vždy sa objavia aj protichodné reakcie, ktoré chcú v mysliach veriacich vyvolať pravý opak. V októbri minulého roka bol vyhlásený Rok viery a odvtedy čo sme boli hlasnejšie povzbudzovaní k tomu, aby sme sa k nej aj verejne priznali, okamžite sa objavili nové sily úmyselne namierené proti jednote samotnej Cirkvi.
Drahí bratia a sestry!
Dovoľte mi prejaviť vám vďačnosť za to, že ste si napriek toľkým zneisťujúcim okolnostiam zachovali vieru a to nie iba vieru v Boha, ale aj vieru v Cirkev. Tu a teraz sa kryštalizuje podstata pevnej katolíckej viery pre budúcnosť našej arcidiecézy: Všetci spolu – pápež, biskupi, kňazi i veriaci – a zároveň každý jednotlivo má odovzdávať svedectvo viery v slovách i v skutkoch. Má to byť svedectvo o láske ku Kristovi, ktorý je svetlom pre tento svet. O ňom písal evanjelista Ján, ako sme to čítali na Vianoce: On je to pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka. (Jn 1, 9) Každý pokrstený je teda vyzvaný dať viere konkrétnu podobu i čitateľnú tvár a túto tvár ukázať pred svetom.
Svätý Otec nám vo svojom dnešnom posolstve k 46. Svetovému dňu pokoja ukazuje cestu k naplneniu blahoslavenstva: Blahoslavení tí, čo šíria pokoj! Pápež Benedikt XVI. píše o tom, že pokoj je ovocím vzájomného obdarovania a obojstranného obohatenia vďaka daru, ktorý vychádza od Boha a umožňuje žiť s inými pre druhých. Etika pokoja je podľa neho etikou spoločenstva a zdieľania.
Keď teda začíname spolu s Pannou Máriou tento nový začiatok, začiatok nového roka, pohľadajme spolu s ňou to, čo nám v našej neistote môže priniesť pokoj, tak ako vtedy jej. Panna Mária – Bohorodička – dala Božiemu Synovi telo, sprevádzala Ho v dobrom i v zlom a verne zotrvala aj pod Jeho krížom na Kalvárii. Ona je Jeho i našou matkou. My sme v jej srdci a pod jej ochranou. A hoci by sme mohli dúfať, že Boh nás ušetrí ťažkostí, realistické a pravdivé by to nebolo. Prijmime skutočnosť, že nikto z nás nebude ušetrený väčších či menších trápení a bolestí. Nežijeme večne na tejto zemi, preto je treba vždy pamätať na to, že tento rok môže byť mojim posledným. Skutočným nešťastím by však nebola smrť, katastrofy, strata zdravia či životnej úrovne. Skutočným nešťastím v tomto nastávajúcom roku by bola strata viery.
Drahí bratia a sestry!
Zo srdca vám všetkým prajem, aby ten nastávajúci rok 2013, bol pre vás rokom úspešným. Nech je to pre vás predovšetkým rok živej viery, životného elánu i väčšej chuti do života, aby ste tak na každom kroku cítili Božiu pomoc pri zvládaní ťažkých chvíľ a jeho blízkosť v radostiach zo svojich detí, rodín i farností. Prajem vám, aby ste Ježiša Krista nikdy nestratili z dohľadu a aby ste cez takýto vzťah k Bohu upevňovali aj svoje vzťahy s ľuďmi.
Nech vás žehná Všemohúci Boh Otec i Syn i Duch Svätý.
+ Mons. Bernard Bober
arcibiskup – metropolita