Sobota po 5. pôstnej nedeli – slovo k prvému čítaniu (Ez 37,21–28)

21 Toto hovorí Pán, Boh: „Hľa, ja vezmem synov Izraela spomedzi národov, medzi ktoré išli, zhromaždím ich zovšadiaľ a privediem ich do vlastnej krajiny 22 a urobím z nich jeden národ v krajine, na vrchoch Izraela. Všetkým bude vládnuť jeden kráľ a už nebudú viac dva národy, ani sa nebudú deliť na dve kráľovstvá. 23 Už sa nebudú poškvrňovať svojimi modlami, svojimi ohavnosťami a všelijakými svojimi neprávosťami. Vyslobodím ich zo všetkých neverností, ktorými sa prehrešili, očistím ich a budú mojím ľudom a ja budem ich Bohom. 24 Môj služobník Dávid bude ich kráľom a všetci budú mať jedného pastiera. Budú kráčať podľa mojich ustanovení, budú zachovávať a uskutočňovať moje nariadenia. 25 Budú bývať v krajine, ktorú som dal svojmu služobníkovi Jakubovi a v ktorej bývali vaši otcovia. Budú v nej bývať oni, ich deti a deti ich detí navždy a môj služobník Dávid bude ich kráľom naveky. 26 Uzavriem s nimi zmluvu pokoja. Bude to večná zmluva s nimi, že ich usadím a rozmnožím a uprostred nich navždy umiestim svoju svätyňu. 27 Budem bývať s nimi, budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom. 28 A národy poznajú, že ja som Pán, ktorý posväcuje Izraela; veď uprostred nich bude navždy moja svätyňa.“

Ez 37,21–28

Pracovným nástrojom proroka je slovo. Pán dáva posolstvo a prorok ho artikuluje adresátom. Včera sme na príklade Jeremiáša videli, že prorocká služba býva namáhavá a nebezpečná. Dnes máme liturgické čítanie z proroka Ezechiela. Nášmu textu bezprostredne predchádza známa perikopa o otvorení hrobov (čítali sme si ju minulú nedeľu). Ezechiel vzápätí predstavuje druhý nástroj proroka, ktorým je symbolický úkon.

Niektoré symbolické úkony prorokov poukazujú na negatívne skutočnosti; Jeremiáš má nosiť zničený/nepoužiteľný opasok, čo naznačuje, že Izrael je skazený (Jer 13); Ozeáš si má vziať za manželku nevernú ženu, ako znak nevernosti Izraela voči Bohu (Oz 1; Oz 3). Ezechielov symbolický úkon je pozitívny, a v tomto duchu sa nesú aj slová vysvetlenia. Podľa Božieho nariadenia má zobrať dve drevá (azda ako náhradu žezla); prvé predstavuje Južné kráľovstvo, a druhé predstavuje Severné kráľovstvo; a spojiť ich vo svojej ruke tak, aby boli jedným (pozn. v hebrejskom texte sa v trinástich veršoch vyskytuje slovo „jeden“ až jedenásťkrát). Pán Boh sám hneď podáva vysvetlenie tohto gesta.

Jednota rozdeleného Izraela je možná a uskutoční sa, avšak nebude to výsledok politiky, ani ekonomiky. Boh hovorí jednoducho: „jedným sa stanú v mojej ruke“ (37,19). Kniha proroka Ezechiela týmto nijak nevylučuje slušnú politiku a poctivú ekonomiku, ale poukazuje na najhlbší základ jednoty. Môžeme povedať, že to, čo platilo pre starozákonný Boží ľud – Izrael, platí aj pre novozákonný Boží ľud – Cirkev. Základom našej jednoty je sám Boh. Obdobne to platí na ostatných rovinách. Nebyť roztrieštený najprv vo vlastnom vnútri, dokázať medzi sebou vychádzať v manželstve, rodine, farnosti; to je Boží dar. Vyprosujme si ho s dôverou a vkladajme všetko do silnej a starostlivej Božej ruky.

Až teraz sa dostávame k samotnému čítaniu. Božia reč je pokojná a istá. Keď postupne prechádzame čítaním, vidíme, že zhromaždenie celého Izraela, zjednotenie, vyslobodenie, aj očistenie je jeho dielo. Obraz budúcnosti Izraela maľuje Pán Boh s ľahkosťou majstra. A miesto sa tu ujde aj pohanským národom. Ďakujme už dnes za budúcnosť, ktorú nám pripravila Božia prozreteľnosť. Niekedy vzbudzuje obavy, veď nikto nevie so stopercentnou istotou povedať, ani čo bude zajtra. Ale keď si uvedomíme, že životom nekráčame sami, môžeme smelo vykročiť.

Foto: Yøe Kovalík
Hudba: Brenton Brown – LORD Reign In Me

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.