Streda po 5. pôstnej nedeli – slovo k prvému čítaniu (Dan 3,14–20.91–92.95)

4 Kráľ Nabuchodonozor povedal: „Je to pravda, Sidrach, Mizach a Abdenago, že neuctievate mojich bohov a neklaniate sa zlatej soche, ktorú som postavil? 15 Ste ochotní teraz, hneď ako počujete zvuk trúby, píšťaly, citary, sambuky, harfy, symfónie a iných hudobných nástrojov, padnúť na zem a klaňať sa soche, ktorú som urobil? Ak sa nebudete klaňať, v tú hodinu vás hodia do rozpálenej pece; a ktorý boh vás vyslobodí z mojej ruky?“ 16 Sidrach, Mizach a Abdenago odpovedali Nabuchodonozorovi: „Na toto ti nemusíme odpovedať; 17 totiž či nás náš Boh, ktorého uctievame, môže zachrániť z rozpálenej pece a či nás vyslobodí z tvojej ruky, kráľ. 18 Aj keby to neurobil, vedz, kráľ, že tvojich bohov si nectíme a zlatej soche, ktorú si postavil, sa neklaniame.“ 19 Vtedy Nabuchodonozor vzkypel zlosťou a tvár sa mu znetvorila pre Sidracha, Mizacha a Abdenaga. Preto rozkázal, aby pec rozpálili sedemkrát viac ako zvyčajne, 20 a najsilnejším mužom zo svojho vojska rozkázal, aby Sidracha, Mizacha a Abdenaga zviazali a hodili do rozpálenej pece.
91 Vtedy kráľ Nabuchodonozor užasol, rýchle vstal a povedal svojim dvoranom: „Nehodili sme do ohňa troch poviazaných mužov?“ Oni kráľovi odpovedali: „Tak je, kráľ.“ 92 A on povedal: „Ja vidím štyroch mužov bez pút; chodia uprostred ohňa bez ujmy a štvrtý sa výzorom podobá synovi bohov.“
95 A Nabuchodonozor vykríkol: „Nech je zvelebený Boh Sidracha, Mizacha a Abdenaga, ktorý poslal svojho anjela a vyslobodil svojich služobníkov, čo v neho dôverovali, prestúpili kráľov rozkaz a obetovali svoje telá, aby nemuseli slúžiť a klaňať sa inému bohu okrem svojho Boha.“

(Dan 3,14–20.91–92.95)

Každý občas potrebuje povzbudenie. Rozumejú tomu športovci, ktorých verní fanúšikovia povzbudzujú „doma“ aj „vonku“. Celkom dobre tomu v týchto dňoch rozumejú aj zdravotnícki pracovníci, ktorí sú v prvej línii v boji s COVID-19, tiež učitelia premenení na IT odborníkov, rodičia v úlohe učiteľov, všetci šikovní dizajnéri rúšok, a vlastne každý z nás. Aj veriaci človek potrebuje povzbudenie. Najmä v dobe, keď sa viera žije ťažko.

História ukazuje, že veľkou výzvou pre veriacich boli vždy prenasledovania. Prečo spomínam práve tie? Kniha proroka Daniela, z ktorej je dnešné liturgické čítanie, totiž slúžila ako povzbudenie prenasledovaným Židom, pravdepodobne počas krutovlády Antiocha Epifanesa niekedy v prvej polovici 2. stor. pred Kr. Rozpráva hlboké príbehy, ktorými chce motivovať veriacich, aby si zachovali vieru, aj v ťažkých časoch.

Takto chceme pristupovať aj k 3. kapitole knihy, ktorej súčasťou je naše čítanie. Je neobyčajne dlhá; v rovnej stovke veršov obsahuje veľmi bohatý materiál. Možno si ešte spomeniete, že pred dvomi týždňami sme z tejto kapitoly čítali krásnu Zachariášovu modlitbu, ktorú predniesol uprostred plameňov rozpálenej pece. Dnes sa dozvedáme, prečo vlastne boli traja mládenci odsúdení na smrť v plameňoch. Príčinou bolo ich rozhodnutie nedopustiť sa modloslužby a neklaňať sa zlatej soche, ktorú dal postaviť babylonský kráľ Nabuchodonozor.

Vidíme, že naozaj ide o vieru a uctievanie Boha. Náš príbeh sa dotýka prvého a súčasne základného prikázania Desatora: nebudeš mať iných Bohov a nebudeš sa im klaňať. Z právnického pohľadu je teda norma jasná. Ale ako ju aplikovať v situáciách, ktoré prináša život? Postoj mladíkov môžeme považovať za modelový: nebudeme sa klaňať. Ako povzbudzujúco muselo pôsobiť na prenasledovaných, keď počúvali takýto príklad! Súčasťou viery mladíkov je aj vedomie, že Boh zachraňuje, ale nie vždy pred smrťou: aj keby nás nezachránil pred plameňmi, nebudeme sa klaňať. Jasné rozvinutie tejto myšlienky nachádzame v Novom zákone v osobe Ježiša Krista; on zachraňuje/spasí svet tak, že sám zomiera; a hoci fyzická smrť je tu stále, stáva sa z nej sestra smrť.

Buď pochválený, môj Pane, za sestru telesnú smrť, ktorej žiaden živý človek nemôže uniknúť. Beda tým, čo zomierajú v smrteľných hriechoch; blažení tí, ktorých nájde v tvojej najsvätejšej vôli, lebo druhá smrť im neublíži.

sv. František z Assisi

Na konci čítania je ešte jeden bonus. Vernosť mladých mužov predsa len spôsobuje, že im oheň neublíži. A to všetko vedie napokon k premene kráľa. Zo zúrivého a despotického vladára, ktorý na začiatku vzkypel zlosťou a tvár sa mu znetvorila (3,19), sa pod vplyvom udalostí a svedectva jeho troch obetí, stáva ctiteľ Boha, ktorý prednáša modlitbu zvelebenia: „Nech je zvelebený Boh Sidracha, Mizacha a Abdenaga“ (3,95).

Aj náš postoj k ťažkostiam života môže ovplyvňovať iných.

Foto: Yøe Kovalík
Hudba: Richard Čanaky – Ochranca
Literatúra: Hartmann, L. F. – Di Lella, A. A. The Book of Daniel. New Haven, 2008.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *