Sv. Cyrila a Metoda, apoštolov Slovanov (Mt 5, 14-20)

Blurry pattern of colorful decoration lights14 Vy ste svetlo sveta. Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť.15 Ani lampu nezažnú a nepostavia pod mericu, ale na svietnik, aby svietila všetkým, čo sú v dome. 16Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.
17 Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť. 18 Veru, hovorím vám: Kým sa nepominie nebo a zem, nepominie sa ani jediné písmeno ani jediná čiarka zo Zákona, kým sa všetko nesplní. 19 Kto by teda zrušil jediné z týchto prikázaní, čo aj najmenšie, a tak by učil ľudí, bude v nebeskom kráľovstve najmenší. Ale kto ich zachová a tak bude aj učiť, ten bude v nebeskom kráľovstve veľký. 20 Preto vám hovorím: Ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, nevojdete do nebeského kráľovstva. (Mt 5, 14-20)

Prečo niektorí veria? A prečo sú niektorí ľudia neveriaci? Ľudia, čo vyhlasujú o sebe, že sú ateisti? A prečo niektorí veria tak čudne? Ezotericky? Na anjelov áno, na osobného Boha nie? Na silu kameňov áno, na silu osobného vzťahu nie?
Odpoveď nám dáva dnešné evanjelium. Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach (v. 16). Aké svetlo má svietiť? Sú to samotné skutky, ktoré svietia a ukazujú na Otca. Naše skutky sú svetlom pre ostatných.
Každý človek v hĺbke srdca tuší, že nie sme sami. Že tento ľudský život predsa nemôže byť len o tom, že jedného dňa všetko skončí. Túžime žiť a byť milovaní, prijatí, naplnení. Každý človek nosí v sebe túto silnú túžbu a zároveň intuíciu, že nad nami čosi ešte je. A vo chvíli, keď sa stretnú s ozajstným veriacim kresťanom, vo chvíli, keď zažijú autentickú ľudskosť, pomoc…. vtedy sa im intuícia potvrdzuje a zažiari svetlo, ktoré odhalí tvár Otca.
Skrze naše skutky sa potvrdzuje intuícia, skrze naše skutky prichádza nádej a naštartuje sa hľadanie Ježiša. Ale platí aj opak. Skrze naše skutky prichádza rozčarovanie, šero a odklon. Je nesmierne dôležité počuť tieto slová a uvedomovať si stále hlbšie, že Boh zveril epifániu do našich rúk. Boh sa zjavuje skrze nás.
Druhá dôležitá vec, ktorá vystupuje do popredia, je poznanie, že nie skrze reči, úsmev a čosi abstraktné prichádza svetlo, ale skrze skutky. Evanjelizačná činnosť kresťanov sú ich skutky. Úsmev je málo. Je dobré pochopiť, že akési len emotívne prežívané kresťanstvo nie je autentické. Zhromaždenia, kde sa všetci usmievajú, rozprávajú sa o svojich zážitkoch, trošku sa pomodlia a je to. Ak z tohto nevyplývajú reálne skutky v každodennom živote, potom je to obyčajné ópium. A čím ďalej, tým viac uspáva a „spomaľuje reflexy“ – aby som parafrázoval dávny seriál. A platí to aj o zredukovaní viery iba na liturgické prežívanie.
Tretia vec, ktorú Ježiš zdôrazňuje, je kvalifikácia skutku. Nie hocijaký skutok, ale dobré skutky. V gréckom originály sa používa kala erga. Kalos a agatos sú dva termíny, ktoré sa v prekladoch často zamieňajú. Dobrý je agatos. Kalos je vznešený. A tu nás Ježiš vedie na hlbinu. Iba dobré skutky nestačia. Svetlo prinášajú vznešené skutky. Ako by sme mohli preložiť a čím lepšie pochopiť grécky termín kalos? Vznešený, veľkodušný, nezištný… v niektorých spojeniach prispievajúci k záchrane, spáse. Toto vnímanie je prítomné nielen v gréckom svete, ale aj v novozákonnom myslení. Najlepšie to osvetľuje sám Ježiš, keď hovorí:
„Keď dávaš obed alebo večeru, nevolaj svojich priateľov, ani svojich bratov, ani príbuzných, ani bohatých susedov, aby nepozvali aj oni teba a mal by si odplatu. Ale keď chystáš hostinu, pozvi chudobných, mrzákov, chromých a slepých. A budeš blahoslavený, lebo oni sa ti nemajú čím odplatiť. No odplatu dostaneš pri vzkriesení spravodlivých.“ (Lk 14,12-14)
Vznešené skutky sú tie, ktoré robíme nezištne. Ľuďom, ktorí to nemajú ako vrátiť. Osobám, od ktorých nemôžem čakať žiaden zisk, výhodu, protekciu. Ježišova výzva nás naozaj núti zamyslieť sa!
V helenistickom myslení, ktoré nachádza svoju variantu aj v novozákonnom, existuje trojica pojmov kala – agatha – dikaia teda vznešené – dobré – spravodlivé. Takto sa v skratke označuje morálny ideál. Jeho opakom je kakoetheia, ktoré sa prekladá ako zlomyseľnosť, perverzné srdce. Ide o postoj srdca, ktoré charakterizujeme ako zákernosť. Žalm 55,22 trefne popisuje takého človeka: Jeho slová sú hladšie ako maslo, ale v srdci strojí vojnu. Jeho reči sú jemnejšie než olej, ale sú to vytasené meče. Vznešené skutky, ktoré žiada Ježiš sú pravým opakom zákernosti, úlisnosti, vypočítavosti.

Niektorí ľudia veria, lebo sa presvedčili o pravdivosti vlastnej intuície, keď videli vznešený život kresťanov. Iní neveria, lebo život kresťanov im zakalil intuíciu. Rozčarovali sa. Nevideli život premenený vierou. A niektorí našli akýsi kompromis z podobných dôvodov.
Aký je môj podiel na stave sveta?

©róbert jáger, 2015

foto: http://blogs.nd.edu/oblation/files/2013/02/Light.jpg

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.