Keby som sa chcel páčiť ľuďom, nebol by som Kristovým služobníkom
„Toto je naša chvála: svedectvo nášho svedomia.“ Sú ľudia, ktorí ľahkovážne posudzujú, osočujú, pošuškávajú, šomrú, vymýšľajú podozrenia z toho, čo nevidia, a trúsia aj to, z čoho ani nepodozrievajú. Čo iné proti takým ostáva, ako svedectvo nášho svedomia? Veď, bratia, ani v tom, v čom sa chceme páčiť, nehľadáme svoju slávu alebo nesmieme hľadať svoju slávu, ale ich spásu, aby nás nasledovali a neblúdili, ak správne žijeme. Nech nás napodobňujú, ak my napodobňujeme Krista; ak my nenapodobňujeme Krista, nech napodobňujú Krista oni. Veď on pasie svoje stádo a on sám je so všetkými dobrými pastiermi, lebo všetci sú v ňom.
Nehľadáme teda, čo nám vyhovuje, keď sa chceme ľuďom páčiť, ale chceme byť ľuďom na radosť a tešíme sa, keď sa im páči, čo je dobré, ale pre ich osoh, nie pre našu slávu. Je zrejmé, proti komu Apoštol povedal: „Keby som sa chcel páčiť ľuďom, nebol by som Kristovým služobníkom.“ A je zrejmé, pre koho povedal: „Páčte sa všetkým vo všetkom, ako sa aj ja chcem páčiť všetkým vo všetkom.“ Oboje je jasné, oboje pokojné, oboje čisté, oboje v poriadku. Ty sa len pas a pi, nešliap a nekal.
Veď predsa si počul samého Pána Ježiša Krista, učiteľa apoštolov: „Nech svietia vaše skutky pred ľuďmi, aby videli vaše dobré činy a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach,“ čiže toho, ktorý vás takými urobil. „Veď my sme ľud jeho pastviny a ovce, ktoré vedie svojimi rukami.“ Ak si dobrý, nech je pochválený ten, ktorý ťa urobil dobrým, a nie ty, čo si sám zo seba nemohol byť inakší ako zlý. A prečo chceš naruby prevrátiť pravdu? Keď urobíš niečo dobré, chceš, aby chválili teba, keď však urobíš niečo zlé, chceš, aby bol pohanený Pán. Veď ten, ktorý povedal: „Nech svietia vaše skutky pred ľuďmi,“ v tej istej reči povedal: „Nekonajte svoje dobré skutky pred ľuďmi.“ Ale ako sa ti zdalo, že si odporujú výroky Apoštola, tak je to aj v evanjeliu. No ak nezakalíš vodu svojho srdca, aj tu spoznáš súlad Písem a aj ty budeš s nimi v súlade.
Usilujme sa teda, bratia, nielen dobre žiť, ale aj dobre si počínať pred ľuďmi; usilujme sa nielen mať dobré svedomie, ale – do akej miery to dovoľuje naša slabosť a bdelosť krehkej ľudskej prirodzenosti – dbajme aj na to, aby sme nerobili nič, čo by mohlo byť pre slabého brata podnetom pre zlé podozrievanie. Aby sme azda nešliapali Božie pastviny, kým my jeme čistú zeleň a pijeme čistú vodu, a slabé ovce by museli jesť pošliapané a piť zakalené.
Z Rečí svätého biskupa Augustína , (Serm. 47, 12-14, De ovibus: CCL 41, 582-584)
