Láska je pestrofarebná. O jednej z jej nespočetných podôb si môžte teraz prečítať. Cintorín praskal vo švíkoch. Okrem tých, ktorí tu spali spánkom pokoja, tu bolo aj veľa živých. V rukách mali vence, kytice, sviece… Postupne všetko kládli na hroby svojich príbuzných, pomodlili sa a prechádzali ďalej. Bola to taká trma-vrma. Ale pekná, nie ako v nákupnom centre, kde je hluk a ľudia sú nervózni a ponáhľajú sa. Na cintoríne sa nikto neponáhľal, lebo tu sa čas zastavil. Všetci boli k sebe milí a navzájom sa zdravili. Tibor kráčal s celou rodinou. Tiež prechádzali od hrobu k hrobu. Ocko aj mamka mu vysvetľovali, kde je kto pochovaný, kedy zomrel a tak. Bol trochu zmätený, že toľko ľudí z jeho rodiny už nežije. Čo ak aj on zomrie. Uvidí ich, takto sa pýtal ocka. „Verím, že sa raz všetci v nebi stretneme,“ zobral ocko Tibora na ruky, keď videl, čo všetko sa mu v hlávke preháňa. „Klamal som ti niekedy?“ spýtal sa ocko. Tibor zavrtel hlavou. „Tak sa neboj, Pán Ježiš nám prisľúbil, že sa raz všetci stretneme v nebi. A Pán Ježiš neklame. Nikdy.“ Tibor tuho objal ocka okolo krku a po chvíli, už spokojný, skackal po opadanom lístí. „Oci, a prečo na tomto hrobe nesvieti žiadna svieca?“ zháčil sa Tibor. „Neviem, asi ten pán nemá žiadnu rodinu, ale tu máš sviečku, môžeš ju zapáliť.“ Tiborovi to nestačilo: „ Aj sa za toho neznámeho pána pomodlíme, nech má radosť.“
32. nedeľa v cezročnom období
© Júlia Hubeňáková, 10. 11. 2013
K Ježišovi prišli niektorí saduceji, ktorí popierajú zmŕtvychvstanie, a pýtali sa ho: „Učiteľ, Mojžiš nám napísal, že ak niekomu zomrie brat, ktorý mal ženu, ale bol bezdetný, jeho brat si ju má vziať za manželku a splodiť svojmu bratovi potomka.
Bolo teda sedem bratov. Prvý sa oženil a zomrel bezdetný. Vzal si ju druhý, potom aj tretí a takisto všetci siedmi. Ale nezanechali deti a pomreli. Napokon zomrela aj žena. Nuž ktorému z nich bude žena manželkou pri vzkriesení? Veď ju mali siedmi za manželku.“
Ježiš im povedal: „Synovia tohoto veku sa ženia a vydávajú. Ale tí, čo sú uznaní za hodných tamtoho veku a zmŕtvychvstania, už sa neženia, ani nevydávajú. Už ani umrieť nemôžu, lebo sú ako anjeli a sú Božími synmi, pretože sú synmi vzkriesenia.
A že mŕtvi naozaj vstanú, naznačil aj Mojžiš v stati o kríku, keď nazýva ‚Pána Bohom Abraháma, Bohom Izáka a Bohom Jakuba‘. A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo pre neho všetci žijú.“ Lk 20,27-38
