To asi určite bolo suprové,

Milovanykeď ťa Ján pokrstil a…“

„Hej, bolo to suprové. Ján bol vtedy v riadnom pomykove.“

„Mám na mysli to, čo sa stalo potom. Keď z neba zaznel hlas, že si jeho milovaný syn. Toto bolo suprové.“

„Aha.“

„Prekvapilo ťa to?“

„Prekvapilo to ostatných. Miluješ svojho ocka?“

„Že váhaš!“

„Prekvapí ťa, keď ti povie, že ťa má rád?“

„Poteší.“

„Aj ty ockovi a mame vravíš, že ich máš rád?“

„Mamke to vravím každý deň, ockovi menej.“

„Prekvapilo by ho to, alebo potešilo?“

„Och, nikdy som takto nerozmýšľal. Chcel by som, aby ho to potešilo, ale asi by ho to prekvapilo. Napravím to.“

„Teším sa a… mám ťa rád.“

Vianoce, Krst Krista Pána

© Júlia Hubeňáková,  12. 1. 2014

Ježiš prišiel z Galiley k Jordánu za Jánom, aby sa mu dal pokrstiť. Ale Ján mu odporoval a hovoril: „Ja by som sa mal dať tebe pokrstiť, a ty prichádzaš ku mne?“ Ježiš mu však povedal: „Len to nechaj, lebo sa patrí, aby sme splnili všetko, čo je spravodlivé.“ Potom mu už neodporoval. Keď bol Ježiš pokrstený, hneď vystúpil z vody. Vtom sa mu otvorilo nebo a on videl Božieho Ducha, ktorý ako holubica zostupoval a prichádzal nad neho. A z neba zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie.“ Mt 3, 13-17

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *