Umývanie nôh pri poslednej večeri – slovo k evanjeliu (Jn 13,1-15)

Washing_of_the_Feet (720x691)Bolo pred veľkonočnými sviatkami. Ježiš vedel, že nadišla jeho hodina odísť z tohoto sveta k Otcovi. A pretože miloval svojich, čo boli na svete, miloval ich do krajnosti. Pri večeri, keď už diabol vnukol Judášovi, synovi Šimona Iškariotského, aby ho zradil, Ježiš vo vedomí, že mu Otec dal do rúk všetko a že od Boha vyšiel a k Bohu odchádza, vstal od stola, zobliekol si odev, vzal plátennú zásteru a prepásal sa. Potom nalial vody do umývadla a začal umývať učeníkom nohy a utierať zásterou, ktorou bol prepásaný.
Tak prišiel k Šimonovi Petrovi. On mu povedal: „Pane, ty mi chceš umývať nohy?“
Ježiš mu odpovedal: „Teraz ešte nechápeš, čo robím, ale neskôr pochopíš.“
Peter mu povedal: „Nikdy mi nebudeš umývať nohy!“
Ježiš mu odpovedal: „Ak ťa neumyjem, nebudeš mať podiel so mnou.“ Šimon Peter mu vravel: „Pane, tak potom nielen nohy, ale aj ruky a hlavu!“
Ježiš mu na to: „Kto sa okúpal, potrebuje si umyť už len nohy a je celý čistý. A vy ste čistí, ale nie všetci.“ Vedel totiž, kto ho zradí, preto povedal: „Nie všetci ste čistí.“
Keď im umyl nohy a obliekol si odev, znova si sadol k stolu a povedal im: „Chápete, čo som vám urobil? Vy ma oslovujete: ‚Učiteľ‘ a: ‚Pane‘ a dobre hovoríte, lebo to som.
Keď som teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy vám, aj vy si máte jeden druhému nohy umývať. Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám.“ (Jn 13,1-15)

Umývanie nôh v opise poslednej večere má dve roviny. Prvou je to, čo robí Ježiš a druhou to, čo majú robiť učeníci. To, čo robí Ježiš je jedinečné, neopakovateľné a môže to urobiť len on. Niežeby si učeníci sami nevedeli umyť nohy, alebo žeby nemohol byť Ježišom niekto z nich poverený, aby poslúžil ostatným. Učeníci si majú nohy navzájom umývať, ale až po tom, ako im Ježiš dá príklad, nie predtým.

Prečo je dôležitý Ježišov príklad a čo je jeho podstatou? Ježiš ide učeníkom umývať nohy preto, lebo nastáva jeho „hodina“. V Jánovom evanjeliu „hodina“ označuje chvíľu Ježišovej obety na kríži. Ježiš si je vedomý tejto hodiny a evanjelista to patrične pripomína, keď výslovne uvádza, že Ježiš si je vedomý aj obsahu tejto hodiny – je to udalosť, keď odchádza z tohto sveta k Otcovi. Evanjelista to podčiarkuje, keď píše, že Ježiš vstal od stola „vo vedomí, že mu Otec dal do rúk všetko a že od Boha vyšiel a k Bohu odchádza“. Teda umývanie nôh učeníkom je predobrazom Ježišovej lásky „do krajnosti“, ktorá sa naplní, keď na kríži zvolá: „Je dokonané!“ (Jn 19,30) – čo znamená, že „krajnosť“ lásky bola dosiahnutá, nedá sa viac milovať.

Zatiaľ však Ježiš svojim učeníkom pri večeri postupne umýva nohy a oni sa snažia pochopiť, čo to vlastne znamená. Peter, ako bývalo jeho zvykom, nevydrží mlčky sa prizerať a ohradzuje sa voči Ježišovej službe pretože ju chápe ako hygienickú očistu vlastnú otrokom a nie Učiteľovi. Ježiš mu pokojne vysvetľuje, že teraz ešte nechápe, ale neskôr pochopí a spoločným podielom na kráľovstve ho motivuje, aby predsa len uveril a podrobil sa Ježišovej službe. Učeníci naplno pochopia umývanie nôh až po skúsenosti kríža a vzkriesenia, kedy bude Syn človeka oslávený. Nepochopenie zo strany Petra prezrádza jeho výzva, aby mu Ježiš umyl aj hlavu a ruky. Ježiš však nehovorí o umývaní tela, ale o vykúpení človeka, ktoré prichádza skrze vieru. Peter a spolu s ním ostatní okrem Judáša sú už okúpaní, lebo v Ježiša uverili a išli za ním, viera v Ježiša ich očistila, ale potrebujú ešte nohy umyť. Potrebujú s vierou spracovať najťažšiu časť svojho učeníctva – Kristovu smrť na kríži. Potrebujú „prekročiť prah nádeje“, ak by sme si požičali slová sv. pápeža Jána Pavla II.

Vzhľadom k tomu odpoveďou učeníkov na Ježišov príklad pri umývaní nôh nie je len morálny postoj služby v skutku telesného milosrdenstva, akým umývanie nôh a starostlivosť o telo môže byť. Ani ňou nie je len výzva nevyvyšovať sa nad iných a pokorne im slúžiť. Áno aj toto je súčasťou odpovede učeníkov. Ale pre Jánovo evanjelium je typické dvojznačné používanie pojmov. V tomto prípade výzva umývať si navzájom nohy má ešte jeden význam. Znamená tiež pripomínaním a sprítomňovaním si Kristovho príkladu lásky „do krajnosti“ posilňovať bratov vo viere.

Štefan Novotný, 24.3.2016

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.